Klesajúci počet ľudí v produktívnom veku je závažným problémom pre viaceré krajiny sveta. Odchody mladých za lepšími príležitosťami, slabá pôrodnosť a hospodárske výzvy spôsobujú, že populácia vo vekovej kategórii 15 až 64 rokov prudko klesá. Podľa údajov OSN môže tento pokles v niektorých štátoch do roku 2050 dosiahnuť až 36 %. Nejde pritom len o štatistický problém – tieto demografické zmeny hrozia narušiť stabilitu ekonomiky, dôchodkových systémov a zdravotníctva.
Bosna a Hercegovina a Južná Kórea čelia najväčším stratám
Bosna a Hercegovina môže zaznamenať dramatické zníženie počtu pracovnej sily až o 36 %. Tento vývoj zapríčinili rozsiahla emigrácia, slabá miera pôrodnosti aj negatívne ekonomické vyhliadky, kvôli ktorým mladí obyvatelia odchádzajú hľadať lepšiu budúcnosť do zahraničia. Dopady vojnových udalostí z 90. rokov sú tu stále citeľné, najmä na vyľudňujúcom sa vidieku.
Rovnako vážnu situáciu zažíva aj Južná Kórea. Táto technologická veľmoc paradoxne zaznamenáva jednu z najnižších mier pôrodnosti na svete, v dôsledku čoho jej populácia v produktívnom veku môže do roku 2050 klesnúť až o 35 %. Pokusy vlády podporiť natalitu zatiaľ nepriniesli výraznejšiu úľavu, a tak zostáva budúcnosť krajiny po demografickej stránke veľmi neistá.
Problémy sa nevyhýbajú ani Európe a Karibiku
Grécko a Taliansko čelia vážnym demografickým poklesom, ktoré majú odrážať kombináciu ekonomickej neistoty a nízkej pôrodnosti. Grécko s očakávaným poklesom populácie v produktívnom veku na úrovni 28 % zápasí najmä s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí a ich odlivom do zahraničia. Taliansko zas zaznamenalo v roku 2023 najnižšie číslo narodených detí od začiatku zjednotenia krajiny – a predpokladaný úbytok pracujúcich tu presiahne úroveň 27 %.
Situácia je kritická aj na Litve či v Bielorusku, kde nestabilita a emigrácia spôsobujú straty približne 27 %. Litva stratila od roku 1991 už takmer milión obyvateľov, pričom tento exodus stále pokračuje aj napriek členstvu v EÚ. V prípade Bieloruska ide predovšetkým o následky politických represálií po prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré spôsobili dramatický odchod vzdelaných ľudí.
Karibský štát Portoriko zápasí s demografickým poklesom v dôsledku prírodných katastrof, hospodárskej krízy a početnej emigrácie do USA. OSN očakáva, že počet ľudí v produktívnom veku v Portoriku klesne z terajších 2 miliónov na približne 1,3 milióna, čo predstavuje zníženie o 35 %. Kuba obdobne bojuje s ekonomickou stagnáciou a emigráciou obyvateľov najmä do USA a Španielska, pričom jej populácia vo veku 15 až 64 rokov do roku 2050 pravdepodobne poklesne o viac než štvrtinu.
Japonsko a Španielsko poukazujú na potrebu systémových zmien
Medzi najznámejšie prípady krajín bojujúcich s demografickým úbytkom patrí Japonsko, ktoré má jednu z najnižších pôrodností na svete (1,26 dieťaťa na ženu). Jazvy z demografického úpadku pocíti Japonsko podľa prognóz poklesom ekonomicky aktívnej populácie o zhruba 26,4 % do roku 2050. Krajina odmieta výrazné otváranie pracovného trhu pre imigrantov, a preto sa prirodzene stáva akýmsi „laboratóriom“, ktoré sledujú ostatné štáty.
Španielsko zas čelí komplikovanej situácii pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti mladých a problémovej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Počet ekonomicky aktívnych ľudí tu do polovice storočia pravdepodobne klesne približne o 25 %. Minulé migračné prílevy už nedokážu situáciu výraznejšie stabilizovať.
Demografická kríza teda naberá na intenzite. Opustené školy, prázdne obce a čoraz preťaženejšie dôchodkové aj zdravotné systémy sú len začiatkom. Ak vlády krajín nepristúpia k adekvátnym riešeniam, či už intenzívnejšou podporou pôrodnosti, rozumnou imigračnou politikou, alebo technologickou kompenzáciou klesajúceho počtu pracovníkov, dôsledky na ekonomiku môžu byť oveľa vážnejšie, ako sa predpokladá.
