Umelú inteligenciu v práci používame čoraz častejšie. Možností naučiť sa s novými nástrojmi poriadne pracovať však ubúda. Ukazuje to globálny prieskum spoločnosti PwC, podľa ktorého sa pracovná sila začína deliť na menšinu, ktorá s AI napreduje, a väčšinu, ktorej hrozí, že jej tempu nebude stačiť. Iba 51 percent zamestnancov uvádza, že majú v tomto smere prístup k potrebnému zamestnaniu. Pred rokom to bolo 59 percent.
PwC Global Workforce Hopes and Fears Survey 2026 prebehol v máji a júni tohto roku a zhromaždil odpovede od 49 364 pracovníkov zo 48 krajín a regiónov a z 29 odvetví. Výsledky sú vážené podľa rozloženia pohlavia a veku pracujúcej populácie v jednotlivých krajinách, aby boli názory pracovníkov reprezentatívne naprieč všetkými hlavnými regiónmi.
Viac AI, menej vzdelávania
PwC rozdelila pracovníkov podľa dvoch kritérií. Prvým je, nakoľko vzácne sú ich zručnosti, druhým, ako ďaleko sa dostali v práci s umelou inteligenciou. Najmenšiu skupinu tvoria takzvaní lídri (front-runners) so 14 percentami, ktorí majú vzácne zručnosti a zároveň silné schopnosti v oblasti AI. Ďalších 18 percent tvoria „AI povstalci“, ktorých zručnosti nie sú až také vzácne, no vďaka AI dokážu odviesť viac práce.
Skupinu nenahraditeľných s 11 percentami tvoria ľudia s vysoko cenenými a vzácnymi zručnosťami, ktorí však s AI ešte veľmi nepokročili. Najväčšou skupinou je takzvaná strojovňa (engine room) s 56 percentami, kam patria ľudia bez vzácnych zručností a bez väčších skúseností s AI.
Práve na túto poslednú skupinu, ktorá je podľa prieskumu hybnou silou každej organizácie, dopadá nedostatok vzdelávania najviac. Prístup k zdrojom, ktoré potrebujú, tu uvádzajú len dvaja z piatich ľudí, teda zhruba 40 percent, čo je výrazne pod celosvetovým priemerom. Ide pritom o väčšinu zamestnancov, ktorí v praxi zabezpečujú bežný chod firiem.
Podľa správy majú ľudia zo „strojovne“ aj menšiu šancu, že ich firma odmení za používanie AI, za učenie sa novým zručnostiam, prípadne za to, že spochybnia zaužívané postupy. Vzniká tak akýsi začarovaný kruh, v ktorom tí, čo by podporu potrebovali najviac, ju dostávajú najmenej.
Kto používa AI denne, cíti sa istejšie
Na druhej strane stoja zamestnanci, pre ktorých je umelá inteligencia bežnou rutinou. Tí sa podľa prieskumu cítia v práci bezpečnejšie, viac dôverujú vedeniu a sú viac presvedčení, že si zvládnu osvojiť nové zručnosti.
Pokiaľ ide o istotu pracovného miesta, tú má podľa prieskumu iba 68 percent ľudí, ktorí AI používajú denne, zatiaľ čo medzi tými, čo ju používajú iba zriedka či občas, je to okolo 57 percent. Aktívni používatelia tiež častejšie (o 12 percentuálnych bodov) žiadajú o povýšenie, viac dôverujú vrcholovému manažmentu (o 15 bodov) a viac veria (o 21 bodov), že sa dokážu naučiť nové zručnosti. Ľudia, ktorí očakávajú, že budú AI v práci používať viac, zároveň uvádzajú, že ich to skôr nabíja energiou a posilňuje, než unavuje či oberá o kontrolu.
Tiež treba dodať, že prieskum takto opisuje súvislosť, nie nevyhnutne príčinu. Nedá sa z neho jednoznačne vyčítať, či ľudí robí sebavedomejšími samotná práca s AI, alebo k nej skôr inklinujú tí, ktorí sú prirodzene sebavedomí. Isté však je, že medzi týmito skupinami je badateľný rozdiel.
Menej schopní sa obzerajú inde
Pre samotné firmy z toho vyplýva ešte jedna dôležitá problematika, a to tá, že zamestnanci, ktorí s AI napredujú rýchlejšie, sú tiež tí najviac mobilní. Lídri sú podľa prieskumu 1,5-krát častejšie ako priemer odmeňovaní za to, že spochybňujú zaužívané postupy, a 1,2-krát častejšie za učenie sa nových zručností. Aj po povýšenie žiadajú častejšie. Takmer tretina z nich, teda okolo 29 percent, však zároveň tvrdí, že v najbližšom roku pravdepodobne zmení zamestnávateľa.
Firmy tak na jednej strane môžu prísť o svojich najcennejších ľudí, na strane druhej im väčšina pracovníkov zaostáva. Pete Brown, ktorý má v PwC na starosti oblasť pracovnej sily, varuje, že trh práce sa začína pohybovať rôznymi rýchlosťami. Podľa neho by lídri mali zvážiť, kam investujú do zručností, ako dajú ľuďom šancu prispôsobiť sa a ako si udržia schopnosti, ktoré potrebujú najviac.
Zamestnanci sú pod čoraz väčším tlakom
Len tretina z nich uvádza, že im na konci mesiaca zostanú nejaké peniaze, čo je medziročne o 8 percent menej. Takmer tretina (29 percent) má pocit, že má dnes oveľa slabšiu vyjednávaciu pozíciu ako pred tromi rokmi. A to je viac ako dvojnásobok tých, ktorí s tým nesúhlasia. Medzi ľuďmi, ktorí pracujú výhradne na diaľku, je tento podiel ešte o 10 bodov vyšší.
Ako najväčšie riziko pre svoju pozíciu vnímajú častejšie ekonomickú nestabilitu (57 percent) než to, že AI preberie viac úloh (44 percent). Generácia Z je pritom vo všetkých týchto ohľadoch úzkostlivejšia ako zvyšok. Obavy z toho, že umelá inteligencia ľuďom vezme prácu, teda existujú, no zatiaľ nie sú tým hlavným, čo zamestnancov trápi.
Tempo zmien ľudia pociťujú aj v každodennej práci. Spomedzi tých, ktorí zažili na pracovisku zmeny, 58 percent vníma, že ich za posledný rok bolo viac ako v predchádzajúcich rokoch, zatiaľ čo 27 percent hovorí, že ich produktivitu obmedzuje únava či vyhorenie. Až 40 percent opýtaných muselo za posledný rok vo svojej práci vo veľkej alebo veľmi veľkej miere uplatniť nové zručnosti. Rýchlejšie sa to deje na vyšších pozíciách, kde nové zručnosti uplatnilo 51 percent vrcholových manažérov a 46 percent manažérov, oproti 29 percentám zamestnancov bez riadiacej funkcie a 38 percentám začínajúcich pracovníkov.
