Život na Slovensku nie je zrovna najjednoduchší, a to obzvlášť po 1. januári 2025, kedy vstúpilo do platnosti množstvo konsolidačných opatrení. Tieto opatrenia majú pomôcť šetriť štátnu kasu, no žiaľ, často to robia tak, že siahajú na naše peňaženky. Ešte smutnejším faktom je, že tomu hlavnému opatreniu sa nemožno akokoľvek vyhnúť. Má totiž podobu vyššej základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa už prejavuje v podobe nadmernej inflácie. Vyšplhala sa až na 3,9 percenta, píše portál Správy STVR, na základe informácií TASR.
Pre lepšiu predstavu, 3,9 percenta predstavuje najvyššiu úroveň inflácie na Slovensku za posledných 12 mesiacov. Len medzimesačne pritom stúpla o celý jeden percentuálny bod (z 2,9 percenta). A to stále nie je to najhoršie – inflácia sa prejavuje v podobe zvyšovania spotrebiteľských cien tovarov a služieb. Tento rast v úvode roka dosiahol 1,7 percenta, teda najviac za posledné dva roky. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Čo je inflácia?
Infláciu možno klasifikovať ako všeobecné zvyšovanie cien tovarov a služieb v rámci určitého časového obdobia. Inými slovami – za rovnakú sumu peňazí si dnes kúpite menej tovarov a služieb ako v minulosti. Inflácia teda znižuje kúpnu silu peňazí a výrazne ovplyvňuje životné náklady.
Inflácia pritom dopadá úplne na všetkých. Na spotrebiteľov v podobe zmieneného rastu cien, ktoré znižuje kúpnu silu obyvateľov, čo znamená, že sa svoje mzdy si toho môžu kúpiť menej ako predtým. Na firmy dopadá napríklad v podobe vyšších nákladov na suroviny, čo vedie k možnému poklesu ziskov. Pre ekonomiku ako takú je inflácia prospešná, avšak len v prípade, že je mierna. Zvyčajne sa za akceptovateľnú hranicu považuje inflácia na úrovni 2 percent.
Mierna inflácia je pre ekonomiku považovaná za zdravú, pretože motivuje spotrebiteľov k nákupom a podporuje rast. Naopak, vysoká inflácia môže znižovať životnú úroveň a spôsobovať finančné ťažkosti, najmä ak rast cien predbieha rast miezd.
A ako ste už zrejme vyrozumeli z prvých odsekov tohto článku, inflácia na Slovensku má momentálne ďaleko od miernej.
Vinník? Vyššia DPH
Ako sme spomenuli, hlavným dôvodom tohto rastu boli zmeny v sadzbách DPH a zavedenie novej dane z cukru v nealkoholických nápojoch. Tieto opatrenia spôsobili zdraženie všetkých nápojov a mierne zvýšenie cien energií a potravín, ktoré tvoria najväčšiu časť výdavkov slovenských domácností. Pre lepšie porozumenie – základná sadzba DPH stúpla z 20 percent v roku 2024 na 23 percent v tomto roku.
Medziročný rast cien sa prejavil vo všetkých výdavkových kategóriách domácností – od 2,4 percenta pri odevoch a obuvi až po 11 percent vo vzdelávaní.
Medzimesačný nárast cien bol zaznamenaný v 10 z 12 výdavkových skupín, pričom ceny stúpli od 0,8 percenta v oblasti rekreácie a kultúry až po 4,6 percenta pri alkoholických nápojoch a tabaku. Naopak, pokles cien zaznamenali iba odevy, obuv a zdravotnícke služby.
Drahé bývanie a energie
Najvýznamnejší vplyv však mal nárast cien bývania a energií, konkrétne o 1,3 percenta, a to napriek zastropovaniu cien energií pre domácnosti zo strany štátu. Žiaľ, zvýšenie DPH tento vplyv prevýšilo. Ceny plynu, tepla, palív a elektriny vzrástli v porovnaní s decembrom o približne 2 percentá.
Bývanie a energie zostávajú najväčšou položkou vo výdavkoch slovenských domácností, hoci ich podiel v roku 2025 mierne klesol na 23,3 percenta.
Je pritom vysoko pravdepodobné, že bývanie bude v tomto roku ešte drahšie. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, rast cien nehnuteľností pretrváva už dlhšiu dobu, avšak koncom minulého roka došlo k výraznejšiemu skoku. Dokonca padli aj cenové rekordy.
K zdražovaniu bývania okrem vyššej DPH prispieva aj znižovanie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Ich pokles znamená, že sa hypotéky pre ľudí stávajú dostupnejšími. Mesačné splátky sú vďaka okresaným úrokom nižšie, takže si hypotéku môže dovoliť širší okruh ľudí.
Taktiež platí, že keď sú sadzby nižšie, banky umožňujú väčšie úvery, čo vedie k vyššej kúpnej sile. Samozrejme, obecne lacnejšie hypotéky vedú k väčšiemu dopytu po nehnuteľnostiach, čím sa dostávame k pravidlu o dopyte a ponuke – keď dopyt prevyšuje ponuku (čo je v čase poklesu úrokových sadzieb bežné), ceny rastú.
Z cien potravín sa hrnú slzy do očí
A stále nie sme na konci. Významný nárast zaznamenali aj ceny potravín, ktoré v januári stúpli o 0,5 percenta. Hoci základné potraviny ako chlieb, obilniny, mäso, mliečne výrobky a vajcia mierne zlacneli (do 1 percenta), celkový rast cien potravín spôsobili zdražujúce menšie položky. Ovocie zdraželo o 5,6 percenta, zelenina o 2,3 percenta a cukor s cukrovinkami o 2 percentá. Najvýraznejší nárast, takmer 12 percent, zaznamenali nealkoholické nápoje v dôsledku novej dane z cukru – minerálne vody a ovocné šťavy zdraželi o 17 percent, káva, čaj a kakao o vyše 4 percentá.
Tretím najvýznamnejším faktorom rastu cien boli alkoholické nápoje a tabak. Ceny vína vzrástli o 13,3 percenta, destilátov o 7,1 percenta a piva o 5 percent.
Priplácame si aj za dopravu
Ceny v doprave stúpli o 3,5 percenta, čo bolo spôsobené najmä vyššími cenami pohonných látok a dopravných služieb. Zvýšenie zaznamenali aj ceny za stravovanie a ubytovanie (o 2,5 percenta), poštové služby (o 14,5 percenta), telekomunikačné služby (o 3,4 percenta) a všetky formy vzdelávania.
