Slovensko starne, pričom v budúcnosti sa môže v tejto metrike zaradiť na vrchné priečky európskeho rebríčka. Vlani sa tu narodilo najmenej detí za posledných sto rokov, pričom dnes na jedného človeka nad 65 rokov pripadajú viac ako traja ľudia v produktívnom veku. O 25 rokov ich už bude menej ako dvaja. Pre dnešných mladých, respektíve dvadsiatnikov a tridsiatnikov, to znamená, že budú dlhšie pracovať a viac sa budú musieť spoliehať na vlastné úspory. Ich dôchodok z prvého piliera totiž bude v porovnaní s platmi menší ako ten, ktorý dostávajú dnešní seniori.
Prečo je počet pracujúcich taký dôležitý? Asi treba začať tým, ako funguje slovenský dôchodkový systém. Prvý pilier, z ktorého dostáva dôchodok väčšina seniorov, je priebežný. Peniaze, ktoré dnes zaplatíte na odvodoch do Sociálnej poisťovne, sa teda nikam neodkladajú, ale hneď sa z nich vyplácajú dôchodky dnešných penzistov. Na váš dôchodok budú raz rovnako prispievať ľudia, ktorí budú pracovať v čase, keď už pôjdete do penzie. Háčik je v tom, že tento systém funguje vtedy, keď je pracujúcich dosť a dôchodcov relatívne málo. Ak sa tento pomer zhorší, buď musia pracujúci platiť viac, alebo dôchodcovia dostanú menej, prípadne musí rozdiel doplácať štát z daní. A žiaľ, presne to sa už deje.
Veľmi slabá pôrodnosť
Ľudí, ktorí budú o dvadsať rokov pracovať, sa dnes rodí čoraz menej. V roku 2025 prišlo u nás na svet len približne 42-tisíc detí, pričom zomrelo viac ako 53 500 ľudí. Na 100-tisíc obyvateľov tak pripadlo iba 776 narodených detí, čo je podľa demografov najnižšia pôrodnosť za posledné storočie. Počet obyvateľov klesol za rok o viac ako 10-tisíc na 5 409 407. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že tento ukazovateľ klesal aj v roku 2025, a to už štvrtý rok po sebe. Na ekonomike a zamestnanosti sa to však naplno prejaví až o 18 až 20 rokov, keď začnú na trh práce prichádzať tieto početne slabšie ročníky. A to je veľký problém, keďže vtedy bude do dôchodku odchádzať čoraz viac ľudí.
Prečo sa mladí ľudia do detí nehrnú, skúmali a skúmajú rôzne prieskumy. Napríklad Noviny.sk na základe dát Uniqa píšu, že až 71 percent opýtaných sa obáva toho, v akom prostredí by ich deti vyrastali, a takmer polovica mladých si nie je istá, či by vedela byť dobrým rodičom. Na druhej strane, takmer dve tretiny bezdetných párov by deti raz chceli mať. Samozrejme, časté sú aj obavy o stabilitu, hlavne tú finančnú. Mnohí jednoducho chcú mať deti až vtedy, keď budú ekonomické podmienky priaznivé, čo v čase, kedy sa zvádza vojna na Ukrajine aj v Iráne, možno praská AI bublina a štát opakovane zvyšuje životné náklady, veľmi neprichádza do úvahy.
Ubúda detí, ubúda pracujúcich
V roku 2025 pripadalo na 100 ľudí vo veku od 20 do 64 rokov približne 32 seniorov nad 65 rokov. Na jedného seniora teda pripadali viac ako traja ľudia v produktívnom veku. V roku 2050 to má byť už 55 seniorov na 100 ľudí v produktívnom veku, takže na jedného seniora pripadnú menej ako dvaja. RRZ to prirovnáva k Japonsku, ktoré je dnes jednou z najstarších krajín sveta. Približne o 25 rokov vraj bude slovenská spoločnosť z pohľadu vekovej štruktúry vyzerať tak, ako dnes tá japonská. Slovensko bude zároveň do roku 2075 čeliť jednej z najvýraznejších populačných zmien v celej Európe.
Treba však dodať, že nie každý človek v produktívnom veku naozaj pracuje a platí odvody. Podľa projekcie Európskej komisie pripadal v roku 2022 na dvoch pracujúcich približne jeden dôchodca. V roku 2070 to už majú byť štyria dôchodcovia na piatich pracujúcich. Inak povedané, kým v roku 2022 skladali jeden dôchodok zhruba dvaja pracujúci, v roku 2070 to bude už len niečo viac ako jeden.
Peniaze chýbajú už dnes
Dôchodkový systém je v deficite už teraz, hoci demografia je zatiaľ ešte relatívne priaznivá. Podľa RRZ dosahuje jeho aktuálny deficit 1,5 percenta HDP. Ak sa k tomu pripočíta budúci rast výdavkov na dôchodky, celková trvalá záťaž z dôchodkového systému je 2 percentá HDP, čo je až 36 percent celého problému s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií. Vidieť to aj na rozpočte Sociálnej poisťovne na budúci rok. Na dôchodkové dávky má v roku 2027 vyplatiť 13,673 miliardy eur, pričom zo štátneho rozpočtu k tomu dostane transfer vo výške dve miliardy eur. Základný fond starobného poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné dôchodky, je naďalej v deficite.
Starnutie obyvateľstva je podľa RRZ najväčším dlhodobým tlakom na slovenské verejné financie. Samotné výdavky, ktoré so starnutím rastú, teda najmä dôchodky a zdravotníctvo, majú do roku 2074 zvýšiť dlh približne o 97,5 percenta HDP. Bez ďalších opatrení by verejný dlh údajne mohol prekročiť 100 percent HDP už v roku 2038. Tento dlh budú raz splácať práve dnešní mladí ľudia.
Do dôchodku pôjdete neskôr
Jedným zo spôsobov, ako systém udržať, je posúvať vek odchodu do dôchodku. Pre ľudí narodených v roku 1967 a neskôr sa od roku 2025 dôchodkový vek viaže na strednú dĺžku života. Inak povedané, čím dlhšie sa budeme v priemere dožívať, tým neskôr pôjdeme do dôchodku. Ročník 1967 pôjde do penzie v 64 rokoch a jednom mesiaci, pričom ženám sa vek skracuje o pol roka za každé vychované dieťa, najviac o rok a pol. Pri dnešných mladých bude táto hranica oveľa vyššia. Podľa OECD pôjdu ľudia, ktorí na Slovensku začali pracovať v roku 2024 vo veku 22 rokov, do dôchodku v 69 rokoch. Dnes je dôchodkový vek podľa OECD 63,2 roka.
Minister práce Erik Tomáš pritom v júni hovoril, že vláda sa pokúsi zaviesť dôchodkové stropy aspoň pre niektoré náročné povolania. Predtým to však chce prebrať s Európskou komisiou, keďže zrušenie stropu bolo súčasťou plánu obnovy. RRZ pritom práve opätovné zastropovanie dôchodkového veku spolu so štedrejšou valorizáciou považuje za jedno z najväčších rizík pre verejné financie. Ak by vláda vrátila späť dôchodkové reformy, mohlo by to zhoršiť udržateľnosť približne o 2,1 percenta HDP. Samozrejme, išlo by o účet, ktorý by raz zaplatili mladšie generácie.
Dôchodok z prvého piliera nebude taký štedrý
Podľa projekcie Európskej komisie bude priemerný dôchodok z prvého piliera v pomere k priemernej mzde klesať. Kým v roku 2022 dosahoval 38 percent priemernej mzdy, v roku 2070 to má byť 33 percent. Inými slovami, na každých 1 000 eur priemernej mzdy pripadal v roku 2022 priemerný dôchodok 380 eur, v roku 2070 to bude len 330 eur. Rozdiel má z veľkej časti vyrovnať druhý pilier. Je to jediná časť systému, kde si človek sporí na vlastný účet, takže jeho peniaze nezávisia od toho, koľko ľudí bude pracovať dajme tomu o 40 rokov. Pri nových dôchodkoch z oboch pilierov preto komisia počíta s tým, že človeku nahradia väčšiu časť mzdy ako dnes, a to 46 percent namiesto 41 percent. Projekcia však vznikla koncom roka 2023 a rátala s tým, že odvody do druhého piliera postupne stúpnu z 5,5 na 6 percent.
Stal sa však opak. Od roku 2024 sa do druhého piliera odvádzajú len 4 percentá z hrubej mzdy namiesto predchádzajúcich 5,5 percenta, pričom zvyšok zostáva v prvom pilieri. Týka sa to 2 047 068 ľudí, ktorí ku koncu novembra minulého roku platili príspevky do druhého piliera. Koľko by mohli dostať, si ľudia môžu tento rok pozrieť v dôchodkovej prognóze, ktorú Sociálna poisťovňa poslala takmer 3,4 milióna poistencom. Podľa základného scenára by im prvý pilier mal v priemere vyplácať 1 025 eur a druhý pilier ďalších 273 eur mesačne. Ide o sumy očistené od inflácie. Prognóza však nie je záruka a pri mladých ľuďoch je odhad oveľa menej presný.
Je čas konať, ale na vlastnú päsť
Žiaľ, demografiu sa v krátkom čase zmeniť nedá. Aj keby sa odteraz rodilo viac detí, na trh práce prídu až o dvadsať rokov. RRZ preto odporúča prijať trvalé opatrenia, ktoré zlepšia hospodárenie štátu približne o 5,5 percenta HDP, pričom časť z toho môže prísť aj z reforiem, ktoré podporia rast ekonomiky. Pomôcť by mohlo aj to, keby dlhšie pracovali starší ľudia. Podľa OECD má Slovensko pri zamestnanosti ľudí nad 54 rokov tretí najväčší nevyužitý potenciál v Európskej únii.
Mladí ľudia sa však už nemôžu spoliehať len na to, čo urobí štát. Ak chcete mať na dôchodku približne taký životný štandard ako počas práce, oplatí sa sporiť na vlastnú päsť. Okrem druhého piliera môžete využiť dobrovoľný tretí pilier, do ktorého často prispieva aj zamestnávateľ, alebo si pravidelne odkladať peniaze do investícií. Pri sporení na desiatky rokov dopredu má najväčšiu výhodu ten, kto začne čo najskôr, pretože jeho peniaze majú vďaka zloženému úročeniu najviac času na zhodnotenie.
