Internetoví zločinci menia svoje postupy takmer neustále, pričom najnovšie upustili od vyvolávania strachu. Kým v minulosti ľuďom zvykli posielať najmä výhražné správy o rôznych dlhoch a nedoplatkoch, dnes skúšajú presný opak. Snažia sa nás nachytať na takzvanú emóciu radosti, kedy nám sľubujú nečakané peniaze rovno na účet. A zdá sa, že táto taktika naozaj funguje.
Neuropsychológ Robert Krause pre STVR upozorňuje, že ľudia, ktorí prežívajú náhle nadšenie, sa správajú inak a sú oveľa menej opatrní. Vidina rýchleho zisku nás totiž dokáže zaslepiť natoľko, že prestávame racionálne premýšľať nad možnými rizikami celého procesu. Odborník preto radí, aby sme sa za každých okolností vyhýbali zbrklým a spontánnym reakciám, aj keď máme zrovna obrovskú radosť z obroskej výhry.
Mohlo by vás zaujímať
Zneužívajú známe mená
V poslednom období policajti zaznamenali obrovské množstvo podvodných SMS správ. Útočníci sa v nich vydávajú za zástupcov finančnej správy a ľuďom tvrdia, že im vznikol preplatok vo výške 450 eur. Samozrejme, tento preplatok vám chcú vrátiť. Roman Hájek, ktorý hovorí za Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, presne opísal postup, akým podvodníci v tomto konkrétnom prípade pracujú.
Textová správa väčšinou obsahuje výzvu, aby ste klikli na priložený odkaz a potvrdili tak vrátenie peňazí. Následne si stránka pýta autorizáciu procesu, na čo by ste si mali dať obrovský pozor. Akonáhle totiž na takýto link kliknete a vyplníte žiadané údaje, de facto tým vložíte svoje citlivé údaje, a teda aj peniaze, do rúk zlodejom. A tí rozhodne nebudú otáľať.
Apel na autoritu je však len jedna kľúčová časť skladačky. Tá druhá, asi ešte dôležitejšia, je nátlak. Aby podvodníci zvýšili svoje šance na úspech, veľmi často pracujú s umelo vyvolaným pocitom naliehavosti. Do správ úmyselne vkladajú informácie o blížiacom sa termíne, dokedy si musíte peniaze vyzdvihnúť. Termín je to zvyčajne veľmi blízky, respektíve prísny. Chcú tak docieliť, aby ste konali rýchlo, respektíve bez akéhokoľvek premýšľania či overovania faktov.
Polícia však dôrazne upozorňuje, že žiadny časový limit nie je dôvodom na to, aby ste robili unáhlené kroky. Akúkoľvek správu, ktorá vám sľubuje peniaze, by ste si mali v pokoji preveriť. Stačí napísať alebo zavolať danej inštitúcii cez jej oficiálne kontaktné kanály a zistiť, či je výzva skutočná. Samozrejme, kontakt si nájdete na legitímnej webovej stránke.
Úradníci takto nekomunikujú
Časy sú ťažké a peniaze navyše sa hodia, no majte na pamäti, že nikto vám nedá peniaze len tak. A ak áno, tak určite vás o tom nebudú informovať touto cestou. Hovorca finančnej správy Daniel Kováč všetkým odkazuje, že úrady takýmto štýlom s daňovníkmi vôbec nekomunikujú. Ak vám na mobile pípne podobná správa s odkazom na vrátenie peňazí, v žiadnom prípade na ňu neklikajte. Najlepšie urobíte, ak na ňu nebudete reagovať a rovno ju vymažete.
Majte pritom na pamäti, že podvodníci sa neobmedzujú len na mobilné telefóny, útočia aj cez e-mailové schránky. Najnovšie sa začali vydávať za rôzne zdravotné poisťovne, pričom opäť používajú rovnakú návnadu v podobe sľubovaného vrátenia peňazí. Ak máte čo i len najmenšie podozrenie, že sa môžete stať obeťou podvodu, alebo ste sa ňou už stali, neváhajte a okamžite volajte políciu na číslo 158.
Aké ďalšie podvody sú rozšírené?
Okrem falošných správ od daniarov sa na Slovensku veľmi často stretávame s podvodmi, ktoré zneužívajú doručovateľské spoločnosti alebo poštu. Zlodeji vám pošlú napríklad SMS s informáciou, že vám chýba pár centov na doručenie balíka, a priložia link na falošnú platobnú bránu. Ďalšou kategóriou sú takzvané investičné podvody. Útočníci vám cez reklamy na sociálnych sieťach sľubujú obrovské zárobky na kryptomenách, pričom často zneužívajú tváre známych osobností alebo politikov, ktorých do videa vložia umelo.
Stále populárne sú aj telefonáty od falošných bankárov alebo policajtov. Tí vás presviedčajú, že váš účet niekto napadol a vy musíte peniaze rýchlo presunúť na takzvaný bezpečný účet. Mne osobne nedávno prišla SMS správa, vraj od polície, podľa ktorej som sa dopustil prekročenia rýchlostného limitu a musím zaplatiť. Správa bola napísaná celkom uhladene a neboli v nej žiadne gramatické chyby. Keď som sa však pozrel na číslo, priložený odkaz, kde som mal pokutu uhradiť a hlavne si spomenul na to, že polícia by mi takýmto spôsobom pokutu neoznámila, hneď som vedel o čo ide. Dodržal som tú dôležitú zásadu. Nepodľahol som nátlaku.
Aktuálnym trendom je aj takzvaný quishing, čiže podvody cez QR kódy. Podvodníci prelepujú kódy na parkovacích automatoch alebo ich dávajú na falošné letáky s extrémnymi zľavami. Keď kód naskenujete, presmeruje vás to na podvodný web, ktorý z vás vytiahne údaje z platobnej karty. Na toto si treba dať obzvlášť veľký pozor, hlavne z toho dôvodu, že QR platby sú u nás čoraz populárnejšie.
Pomáha im AI
Kedysi sme podvodné e-maily spoznali na prvý pohľad, hlavne vďaka krkolomnej slovenčine a obrovskému množstvu gramatických chýb. Dnes však majú všetci k dispozícii umelú inteligenciu, ktorá píše texty úplne bezchybne a navyše ich dokáže personalizovať. Zlodeji do správy vložia vaše meno, adresu a napríklad aj názov tovaru, ktorý ste si nedávno naozaj objednali.
Ešte hrozivejšie sú takzvané deepfake videá a klonovanie hlasu. Podvodník dokáže pomocou niekoľkých sekúnd vášho hlasu z internetu vytvoriť nahrávku, v ktorej váš blízky prosí o okamžitú finančnú pomoc po nejakej nehode.
Ako teda rozoznať, čo je skutočnosť a čo nie? Pri videách sa musíte zamerať na drobné detaily. Falošné postavy na záberoch často žmurkajú veľmi neprirodzene, prípadne im pohyb pier nesedí so zvukom. Obraz môže byť v okolí tváre mierne rozmazaný a osvetlenie postavy nezodpovedá pozadiu.
Pri telefonátoch, v ktorých od vás niekto žiada peniaze, je najlepšou zbraňou kontrolná otázka. Ak vám volá člen rodiny v núdzi a vy máte pochybnosti, spýtajte sa ho na niečo, čo viete len vy dvaja. Prípadne hovor rovno zrušte a zavolajte mu naspäť na jeho bežné číslo, ktoré máte uložené v kontaktoch.
Ako sa teda najlepšie chrániť?
V prvom rade si musíte osvojiť jeden kľúčový zvyk. Nikdy neklikajte na odkazy v SMS správach alebo e-mailoch, ktoré od vás pýtajú citlivé údaje, heslá či čísla kariet. Ak vám príde upozornenie z banky alebo od kuriéra, otvorte si radšej oficiálnu aplikáciu v mobile alebo napíšte adresu webu ručne do prehliadača. Takto máte 100-percentnú istotu, že sa nachádzate na správnej stránke a nikto sa nesnaží ukradnúť vaše peniaze.
Rovnako dôležité je chrániť si svoje účty dvojfázovým overením, kdekoľvek to služba dovoľuje. Aj keby podvodník nejakým zázrakom získal vaše heslo, bez potvrdzujúceho kódu z vášho mobilu sa dnu jednoducho nedostane.
Nakoniec, zachovajte si kritické myslenie. Skutočné banky ani úrady od vás nikdy nežiadajú heslo po telefóne a rovnako od vás nechcú, aby ste presúvali peniaze na cudzie účty.
