Koniec letných prázdnin a začiatok nového školského roka vedia poriadne potrápiť časové aj finančné kapacity. Reč pritom nie je len o poplatkoch za školské pomôcky či krúžky, ale aj za benzín či naftu. V tomto období totiž ceny pohonných hmôt zvyknú rásť. No zatiaľ čo u nás si vodiči pri tankovaní zrejme siahnu hlbšie do vrecka, v susednom Poľsku nastala opačná situácia, a to vďaka štátnemu zásahu. Palivá tam momentálne patria k najlacnejším v celej Európskej únii (EÚ).
Cenovky na slovenských čerpacích staniciach nepotešia nikoho. V druhej polovici augusta sa liter 95-oktánového benzínu na pumpách Slovnaftu vyšplhal na 1,727 eura, zatiaľ čo nafta zdražela až na 1,877 eura za liter. Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak podľa denníka Pravda predpokladá, že do konca mesiaca pocítime ďalšie zdražovanie, pričom najviac poskočí nafta. Tá si vraj môže pripísať ďalšie tri centy. S blížiacou sa zimou navyše hrozí rast veľkoobchodných marží, keďže sa obchodníci začnú vo veľkom predzásobovať.
Slovensko tak definitívne stratilo pozíciu krajiny s výhodnou naftou v regióne. Štafetu prebralo Poľsko. Dôvodom však nie je bežný trhový vývoj, ale dočasná vládna regulácia, ktorá od 17. augusta zrazila DPH na palivá z pôvodných 23 na 8 percent. Vďaka tomu tam klesla cena nafty na 1,686 eura a benzín stojí 1,481 eura za liter.
Patrik Kindl, ekonóm spoločnosti Finax, vysvetľuje, že pre slovenských vodičov, ktorí žijú v pohraničných oblastiach, môže byť tankovanie v Poľsku lákavou alternatívou, minimálne do konca augusta. U nás sa zrejme podobnej daňovej zrážky nedočkáme.
Geopolitika stále úraduje
Vysoké ceny palív stále diktuje nestabilná situácia na svetových trhoch. Hlavným motorom zdražovania bolo eskalujúce geopolitické napätie na Blízkom východe po americko-izraelskom útoku na Irán, kedy cena ropy vyletela až k hranici 120 dolárov za barel. Dnes je trh o čosi pokojnejší, pričom barel ropy sa predáva približne za 93 dolárov. No hoci obavy z výpadkov v strategickom Hormuzskom prielive čiastočne opadli, ropa je stále drahšia ako pred konfliktom.
Ďalším kľúčovým faktorom je obmedzenie vývozu palív z Ruska, ktoré dlhodobo patrilo k najväčším exportérom nafty na svete. Dronové útoky na ruské rafinérie vyradili časť globálnych výrobných kapacít. Aj keď Slovensko a EÚ ruskú naftu priamo neodoberajú, kvôli obmedzenej ponuke a preskupovaniu obchodných tokov sa v podstate všetkým účtuje takzvaná riziková prirážka. Tú, ako asi viete, platia bežní ľudia na pumpách.
Ropnú krízu sme prekonali
Slovensko si v ostatných mesiacoch prešlo celkom náročným obdobím, konkrétne po tom, čo drony koncom januára poškodili ropovod Družba na ukrajinskom území. Prítok ropy z Ruska sa náhle zastavil, v reakcii na čo vláda 19. februára vyhlásila stav ropnej núdze. Hrozbu zatvárania čerpacích staníc a nedostatku palív pomohla vyriešiť núdzová pôžička zo štátnych hmotných rezerv, z ktorých bratislavská rafinéria Slovnaft prečerpala 250-tisíc ton ropy.
Tento požičaný objem rafinéria vrátila už v prvej polovici apríla a ropu nakúpila od alternatívnych dodávateľov zo Saudskej Arábie, Nórska, Líbye či Kazachstanu. Hoci ropa cez Družbu už prúdi, Slovnaft pokračuje v diverzifikácii a využíva aj južný ropovod Adria, cez ktorý dováža surovinu z rôznych kútov sveta, napríklad Azerbajdžanu. Reštrikcie z jari, ako boli nákupné limity do 400 eur, zákaz exportu či dvojaké ceny pre zahraničných motoristov, sa postupne zrušili.
No hoci aktuálne slovenské pumpy fungujú bez akýchkoľvek obmedzení, stav ropnej núdze na papieri stále trvá. Správa štátnych hmotných rezerv potvrdila, že dôvodom, prečo sa stále nezrušila, je napätie na kľúčových exportných trasách. Štát si takto chce ponechať manévrovací priestor na rýchle rozhodovanie v prípade, že by došlo na nečakané výpadky. O ďalšom osude núdzového stavu rozhodne Komisia pre ropnú bezpečnosť v druhej polovici septembra. V rámci stretnutia spoločne zasadnú zástupcovia štátu aj ropného priemyslu.
Ako však pripomína Ondrej Greguš, analytik brokerskej spoločnosti XTB, samotné formálne trvanie ropnej núdze nemá na ceny na pumpách žiadny vplyv. Ide výhradne o právnu poistku, ktorá vláde umožňuje okamžite zaviesť regulačné mechanizmy, pokiaľ by nebodaj došlo na ďalšiu krízu. Podmienky na zrušenie tohto stavu sú síce podstatne lepšie ako na jar, no ak by sa situácia vo svete opäť vyostrila, štát vďaka jednému papieru môže okamžite zakročiť.
