Tankovanie je čoraz drahšie, a to naprieč celou Európou. Zatiaľ to pritom nevyzerá, že by sa situácia mala zlepšiť. Práve naopak. Konkrétne nemecká vláda sa preto snaží nájsť rýchle riešenie. Kancelár Friedrich Merz už v utorok 15. septembra potvrdil, že štát bude konať. Pre prudký rast cien pohonných látok sľúbil zaviesť krátkodobé finančné úľavy.
Zatiaľ síce nie je jasné, aké konkrétne nástroje politici nakoniec vyberú, no podľa kancelára vládny kabinet predstaví svoj návrh už čoskoro.
Do diskusie sa v stredu zapojila aj nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová. Tá prišla s konkrétnym nápadom a navrhla dočasne skresať daň z pridanej hodnoty na pohonné látky. Kým v súčasnosti je DPH pri palivách na úrovni 19 percent, po novom by mohla klesnúť len na 7 percent. Svoj návrh prezentovala popri stretnutí ministrov energetiky zo skupiny G20, o čom informuje spravodajský portál agentúry TASR na základe správy od Reuters.
Tento krok by podľa ministerky predstavoval rozumné riešenie, ktoré by ľuďom reálne pomohlo zvládnuť aktuálne cenové skoky. Zníženie dane by totiž okamžite zmiernilo finančnú záťaž presne tam, kde ju vodiči pociťujú najviac, teda priamo na čerpacích staniciach.
Na druhej strane má Reicheová určené hranice v tom, aké opatrenia štát nesmie zaviesť. Konkrétne zastropovanie cien pohonných látok vníma ako nesprávny krok. Otvorene sa potom postavila aj proti zavedeniu takzvanej dane z mimoriadnych ziskov pre veľké energetické spoločnosti.
Minister financií ukázal prstom na ropné firmy
Na to, ako celú situáciu riešiť, sa však vo vnútri nemeckej vlády nedokážu jednohlasne zhodnúť. Kým ministerka hospodárstva odmieta tvrdé zásahy do voľného trhu, minister financií Lars Klingbeil má na vec úplne iný pohľad. Ten sa do ropných spoločností pustil pomerne ostro a obvinil ich z toho, že súčasnú krízu zneužívajú vo svoj vlastný prospech.
Klingbeil preto opätovne vyzýva vládu, aby siahla po radikálnejších opatreniach. Na rozdiel od svojej kolegyne žiada zavedenie dane z mimoriadnych ziskov, ktorá by zaťažila práve nadnárodné ropné firmy. Okrem toho presadzuje aj dočasné zastropovanie cien palív.
Ceny rastú aj na Slovensku
Zdražovanie palív, ako sme spomenuli, nie je problém špecifický pre Nemecko. Trápi aj Slovákov. Hoci na tom stále nie sme najhoršie, cena nafty u nás pomaly útočí na hranicu 2 eurá za liter.
Cena ropy sa nedávno vyhupla cez kritickú hranicu 100 dolárov za barel. Stalo sa tak prvýkrát od mája. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v reakcii na tento rast a okolnosti s ním spojené prehodnotila svoje odhady. Podľa nových predikcií klesnú globálne dodávky ropy v tomto roku o 5,7 milióna barelov denne, teda asi o 6 percent. Predtým pritom rátala s poklesom na úrovni 4 percent. Zároveň upozorňuje na čoraz menšie zásoby ropy. Len za august klesli o 3,1 milióna barelov denne.
Vyššie ceny však nie sú výsledkom len samotného rastu ceny ropy, ale aj takzvanej rizikovej prirážky. Tá sa účtuje v neistých časoch, hlavne pri vojnových konfliktoch. A keďže sa bojuje na Blízkom východe, čo je z hľadiska vývozu ropy mimoriadne kľúčový región, prirážka je mastná. Navyše, nedávne útoky zasiahli alternatívny ropovod East-West, čo ešte viac skresalo prognózy dodávok.
Hoci nikto nevie s istotou povedať, čo bude nasledovať, je zrejmé, že lacnejšie palivá to nebudú. Práve naopak, je možné, že nafta u nás čoskoro naozaj prekročí hranicu 2 eurá, čo by bol katastrofálny scenár ako pre samotných vodičov, tak aj pre štát.
Vyššie ceny palív totiž vedú mnohých motoristov k palivovej turistike, teda cestovaniu za lacnejšími palivami do zahraničia. Pre štát je to problém z toho dôvodu, že ak vodič tankuje v zahraničí, platí spotrebnú daň a DPH inému štátu. Dane sú totiž kľúčovou súčasťou ceny každého litra paliva, ktorý tankujeme.
Napriek tomu sa Ficov kabinet zdráha radikálnejšieho zásahu do cenotvorby.
