Európska únia pripravuje prísne pravidlá, ktoré by mali od základov zmeniť spôsob, akým deti trávia čas na internete. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila, že Brusel pracuje na návrhu zákona, ktorý zakáže používanie sociálnych sietí deťom do 13 rokov. Počas svojho prejavu v Štrasburgu, ktorého program priblížil The Guardian, otvorene prehlásila, že tieto aplikácie oberajú deti o ich detstvo. Veľké technologické platformy tak budú musieť jasne dokázať, že ich produkty sú pre najmenších naozaj bezpečné.
Koniec závislosti a prísnejší dohľad
Pre staršiu mládež (vo veku od 13 do 15 rokov) sa chystá akýsi kompromis. Získajú prístup k takzvaným mini účtom, nad ktorými budú mať dohľad ich rodičia. Zároveň ich budú obmedzovať presne stanovené časové limity na používanie aplikácií. Účty teda budú môcť používať, no nebudú ich mať plne pod vlastnou kontrolou.
Samotný plán má komisia zverejniť už vo štvrtok, pričom na to, avšak na to, aby sa z plánu stal skutočný platný zákon, ho bude musieť schváliť Európsky parlament aj všetkých 27 členských štátov.
Do konca tohto roka by mal na stole európskeho parlamentu pristáť aj takzvaný Zákon o digitálnej spravodlivosti. Tento dokument si posvieti najmä na návykový dizajn aplikácií, ktorý podľa šéfky komisie škodí nám všetkým, bez ohľadu na vek.
Prečo sociálne siete najviac škodia práve deťom?
Hlavne kvôli negatívnemu vplyvu na duševné zdravie, o ktorom sa hovorí už dlhšie, a to dokonca aj v rámc odbornej obce. Moderné aplikácie sa budujú na takzvanom návykovom dizajne, ktorý má za cieľ udržať našu pozornosť čo najdlhšie. Detský mozog, ktorý sa ešte len vyvíja, sa pritom takýmto algoritmom nedokáže úspešne brániť. Výsledkom býva nielen silná závislosť, ale aj nárast prípadov úzkostí či depresií. Deti sa totiž neustále porovnávajú s často nerealistickými, ktoré sa im prezentujú ako ideály.
Kľúčovým faktorom je aj samotná bezpečnosť. Deti v online svete až príliš ľahko narážajú na nevhodný obsah, kyberšikanu alebo dokonca na dospelých predátorov. Kým v bežnom živote vieme najmenších celkom dobre chrániť, na internete sa často ocitajú úplne sami v prostredí, ktorému ešte celkom nerozumejú. Odborníci preto trvajú na tom, aby mladí ľudia dostali prístup k takýmto platformám až vtedy, keď na to budú emocionálne pripravení.
A čo navyše, tínedžeri, ktorí trávia dlhé hodiny na sociálnych sieťach, často trpia chronickým nedostatkom spánku, čo má priam vplyv na ich pozornosť a školské výsledky. Zároveň si vôbec neuvedomujú hodnotu svojho súkromia a bez váhania zdieľajú citlivé osobné údaje. A to je stále len špička ľadovca.
Hľadajú odpoveď na hybridné hrozby
Počas výročného prejavu o stave Únie sa však nehovorilo len o technológiách a deťoch. Von der Leyenová navrhuje vytvoriť európsku obdobu článku 4, ktorý poznáme z bezpečnostnej aliancie NATO. Malo by ísť o akýsi núdzový bezpečnostný protokol. Ten by zaručil, že členské štáty sa okamžite stretnú a poradia, ak niektorý z nich požiada o pomoc v reakcii na hybridný útok. Tieto incidenty nedosahujú úroveň ozbrojenej agresie, ale stále vážne ohrozujú národnú bezpečnosť.
Európa totiž v poslednom čase čelí rôznym nepriateľským akciám, ktoré úrady často zvyknú pripisovať Rusku. Ide napríklad o sabotáže, narušenia európskeho vzdušného priestoru stíhačkami alebo nedávny útok dronom na letisko v Lipsku. Ako upozornila bývalá nemecká ministerka obrany, Európa nutne potrebuje vlastný manuál na to, ako proti takýmto skrytým hrozbám bojovať.
S tým priamo súvisí aj celkom nevídaný krok, kedy komisia pozvala Kanadu, aby sa stala pridruženým členom Európskej únie. K tomu by mala vzniknúť úplne nová európska bezpečnostná rada. Okrem členských krajín by v nej mala sedieť práve Kanada, ale aj Nórsko, Ukrajina a Veľká Británia.
Treba zmeniť prístup k sankciám proti Rusku
Rozoberala sa aj téma vojny a ekonomiky. Ukrajinu podľa európskych lídrov čaká mimoriadne náročná zima. Čo sa týka hospodárskych sankcií voči Rusku, Únia už zrejme narazila na svoje hranice. Máme za sebou už 21 kôl rôznych opatrení, pričom členské štáty sa čoraz menej zhodujú na ďalších krokoch. Mnohé z nich sa totiž obávajú, aký dopad by mali ďalšie škrty na ich vlastné ekonomiky. Namiesto vymýšľania nových obmedzení sa tak Európa podľa von der Leyenovej musí zamerať v prvom rade na to, aby sa poctivo dodržiavali tie doterajšie.
Na úrovni Únie sa okrem toho plánuje aj nový systém na zvládanie klimatických extrémov, napríklad celoeurópsky plán pre vlny horúčav. Rovnako sa chystá mechanizmus na rýchlu reakciu pri náhlom príleve migrantov, čo je priamou odpoveďou na augustové udalosti v španielskej exkláve Ceuta.
Rozdelená Európa nemá silný vplyv
Prejav napokon pojednával aj o tom, že Európa nie je vo všetkých otázkach celkom jednotná. Príkladom sú úvahy o tom, či zaviesť obchodné obmedzenia voči Izraelu a jeho nelegálnym osadám na Západnom brehu Jordánu. Niektoré štáty, ako napríklad Francúzsko, Veľká Británia či Kanada, už k takýmto krokom pomaly smerujú.
Európska komisia však zatiaľ odmietla zverejniť vlastný návrh na zákaz takéhoto obchodu. Šéfka komisie situáciu uzavrela pomerne jasne. Upozornila na to, že ak je Európa rozdelená, nemá dostatočnú silu na to, aby dokázala zmeniť či korigovať chod globálnych udalostí.
