NASA má vo vesmíre nový nástroj, ktorý môže zásadne zmeniť naše chápanie kozmu. Teleskop Nancy Grace Roman nebude súperiť s Hubblom či Jamesom Webbom v tom, ako hlboko sa dokáže pozrieť. Jeho najväčšou zbraňou bude niečo úplne iné. Naraz uvidí obrovskú časť oblohy a počas svojej misie môže zachytiť svetlo až z miliardy galaxií.
Observatórium úspešne odštartovalo 30. augusta z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na rakete Falcon Heavy spoločnosti SpaceX. Momentálne smeruje k druhému Lagrangeovmu bodu L2 vzdialenému približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme. NASA 31. augusta úspešne vykonala prvú korekciu jeho dráhy a k cieľovej oblasti by sa mal teleskop dostať približne 100 dní po štarte.
Teleskop používa hlavné zrkadlo s priemerom 2,4 metra, teda rovnako veľké ako Hubble. Rozlíšením a citlivosťou mu je tiež veľmi blízke. Rozdiel sa ukáže až pri pohľade na plochu, ktorú dokáže zachytiť naraz. Jeho zorné pole je najmenej stonásobne väčšie než pri Hubblovi, pričom NASA odhaduje, že oblohu dokáže mapovať až tisíckrát rýchlejšie. Práve v tom sa bude výborne dopĺňať aj s vesmírnym teleskopom Jamesa Webba. Webb totiž dokáže mimoriadne podrobne skúmať relatívne malé oblasti vesmíru. Nancy Grace Roman ich naopak bude vyhľadávať vo veľkom. Keď počas rozsiahleho mapovania narazí na niečo nezvyčajné, ďalšie observatóriá sa na objekt môžu pozrieť detailnejšie.
Viac o tom, čo nový teleskop dokáže si tiež môžete pozrieť na videu nižšie.
Teleskop nesie meno Nancy Grace Romanovej, prvej hlavnej astronómky NASA a prvej ženy vo výkonnej funkcii americkej vesmírnej agentúry. Práve ona patrila medzi ľudí, ktorí presadili vznik Hubblovho teleskopu, vďaka čomu si neskôr vyslúžila prezývku matka Hubblea.
Dve veľké záhady vesmíru
Hlavnou úlohou jej menovca bude vyriešiť problém, nad ktorým si fyzici lámu hlavu celé desaťročia. Bežná hmota, z ktorej sú vytvorené hviezdy, planéty aj ľudia, predstavuje iba približne 5 percent obsahu vesmíru. Zvyšok pripisujeme temnej hmote a temnej energii, pričom dodnes presne nevieme, čo ani jedna z nich vlastne je. Temnú hmotu nevidíme priamo, jej prítomnosť však prezrádza gravitácia. Roman preto bude sledovať nepatrné deformácie svetla vzdialených galaxií spôsobené takzvaným slabým gravitačným šošovkovaním. Z týchto údajov budú vedci schopní vytvoriť mapu neviditeľnej hmoty rozloženej naprieč vesmírom.
Súčasne bude skúmať temnú energiu, ktorou vedci označujú neznámy jav stojaci za zrýchľujúcim sa rozpínaním vesmíru. Jeden z hlavných prieskumov pokryje viac ako 5 000 štvorcových stupňov oblohy, teda približne 12 percent celej oblohy. Roman bude merať tvary a vzdialenosti obrovského množstva galaxií a hľadať supernovy, vďaka ktorým môžeme spätne sledovať, ako rýchlo sa vesmír rozpínal v rôznych obdobiach svojej existencie.
Nájde aj tisíce nových svetov
Tým sa však ambície novej misie nekončia. Roman bude zároveň jedným z najvýkonnejších lovcov exoplanét, aké sme kedy poslali do vesmíru. Pri pohľade smerom do hustého centra Mliečnej dráhy bude opakovane sledovať stovky miliónov hviezd. Pomocou gravitačného mikrošošovkovania by mal odhaliť približne 2 500 planét, vrátane svetov nachádzajúcich sa ďaleko od svojich hviezd a voľne putujúcich planét bez vlastnej hviezdy. Rovnaké pozorovania však umožnia využiť aj tranzitnú metódu. NASA očakáva, že v dátach by sa mohlo objaviť až 100-tisíc ďalších kandidátov na exoplanéty, ktoré pri prechode pred svojou hviezdou nepatrne znížia jej jas. Teleskop má navyše experimentálny koronograf schopný blokovať svetlo hviezdy a priamo fotografovať niektoré planéty a disky, z ktorých nové planetárne systémy vznikajú.
Roman má pracovať najmenej päť rokov s možnosťou pokračovať približne desaťročie. Počas tejto doby bude na Zem posielať obrovské množstvo údajov a práve ich rozsah môže byť jeho najväčším prínosom.
