NASA v utorok predstavila prvú sériu fotografií zachytených vesmírnym teleskopom Jamesa Webba (JWST). Prvá fotografia, ktorá vyobrazovala oblasť známu ako SMACS 0723, sa nám ukázala v miernom predstihu. Krátko na to však na ňu NASA nadväzuje ďalšími impozantnými výstupmi.
Fotografie nám odhaľujú najhlbšie a najvzdialenejšie časti vesmíru, aké sme doposiaľ mali možnosť vidieť. Teleskop na ich zhotovenie použil ohromné 6,5-metrové zrkadlo, informuje Insider.
“Každá snímka je novým objavom a každá z nich poskytne ľudstvu pohľad na vesmír, aký sme predtým nevideli,” tvrdí šéf NASA Bill Nelson. “Uvidíte formovanie hviezd, uvidíte pohlcujúce čierne diery. To všetko odhalí.”
Podľa Billa Ochsa, projektového manažéra JWST, je prevádzka teleskopu v plnom prúde. Oficiálne bola spustená cez víkend.
Štvrťstoročie plné príprav
“Trvalo nám asi 25 rokov, kým sme sa sem dostali,” hovorí John Mather, hlavný vedecký pracovník, ktorý na teleskope pracuje od roku 1995. “A máme pred sebou ešte aspoň 25, dúfam.”
Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa označuje za nástupcu legendárneho Hubblovho teleskopu, strávil v štádiu vývoja vyše dve dekády. Do vesmíru sa pozrel až 25. decembra minulého roku. Aktuálne ho od nás delí vyše 1,6 milióna kilometrov – nachádza sa na úrovni gravitačne stabilnej obežnej dráhy.
Momentálne sa sústreďuje na zhromažďovanie infračerveného svetla, vďaka ktorému je schopný vidieť naprieč hustým vesmírnym prachom do ďalekej minulosti. Vesmírny teleskop Jamesa Webba nám ponúka pohľad do obdobia prvých 400 rokov po Veľkom tresku.
Späť v čase
“Vraciame sa približne 13 a pol miliardy rokov dozadu,” povedal Nelson počas brífingu v Bielom dome. “Keďže vieme, že vesmír má 13,8 miliardy rokov, vraciame sa takmer na začiatok.”
Na prvej snímke možno vidieť hmlovinu NGC 3372. Tento celestiálny objekt je od nás vzdialený 7 600 svetelných rokov a je približne štyrikrát väčší ako hmlovina Orión. Ide o rozsiahlu oblasť, v ktorej sa formujú a sídlia hviezdy, vrátane Eta Carinae. Ide o systém pozostávajúci z dvoch obrovských hviezd, ktoré sa vzájomne obiehajú vo veľmi tesnej blízkosti.
Druhá snímka zachytáva NGC 3132, čiže Osmičkovú hmlovinu. Tá je od Zeme vzdialená približne 2 000 svetelných rokov. Ponímať ju možno aj ako plynový oblak s priemerom takmer pol svetelného roka, ktorý sa rozpína okolo umierajúcej hviezdy.
Do tretice tu máme tzv. Stephanov kvintet, čo je skupina piatich galaxií vzdialených 290 miliónov svetelných rokov od Zeme. Sídli v súhvezdí Pegas.
Ďalšia snímka vyobrazuje spektrum WASP 96-b. Vedci totiž využívajú kapacity JWST aj na prieskum exoplanét, respektíve planét nachádzajúcich sa mimo našej slnečnej sústavy.
Spektrum WASP 96-b má hovoriť o bezoblačnej planéte vzdialenej 1 150 svetelných rokov. Pri jeho tvorbe bola uplatnená spektroskopia, ktorá poskytuje dôležité informácie o chemickom atmosférickom zložení danej planéty.
Astronómom umožňuje indentifikovať malé molekuly (napr. oxid uhličitý alebo vodu), podľa ktorých môžu prísť k cenným informáciám týkajúcim sa obývateľnosti iných svetov.
Napokon nesmieme zabudnúť ani na SMACS 0723, vesmírny úsek obsahujúci tisícky galaxií a ďalšie objekty. Snímka bola vyhotovená za použitia dlhej expozície, ktorá teleskopu umožnila zachytiť aj to najslabšie svetlo zo vzdialených objektov. Ide o doposiaľ najhlbší pohľad na vesmír, aký sa nám kedy dostal do rúk.
A toto je len začiatok. JWST nás počas svojej púte nepochybne poteší mnohými ďalšími dych berúcimi fotografiami. “Ešte len začíname chápať, čo Webb vie a dokáže,” hovorí Nelson.