TikTok čakajú v americkom štáte Alabama nové pravidlá, konkrétne pre mladých používateľov. Počas dňa ich má opakovane upozorňovať, aby si dali prestávku, a po 2 hodinách používania má prísť denný limit. Sociálna sieť zároveň zaplatí štátu najmenej 100 miliónov dolárov. K dohode dospela len pár dní pred začiatkom súdneho procesu, v ktorom ju Alabama vinila z poškodzovania detí.
Prvá výzva po 15 minútach
TikTok nemá čakať, kým mladí strávia v aplikácii celé hodiny. Už po 15 minútach ich vyzve na prestávku. Upozornenie sa zopakuje po hodine a potom po 90 minútach. Po 2 hodinách príde denný limit, ktorý rodičia budú môcť nastaviť aj prísnejšie.
V noci, od polnoci do 6:00, má byť prístup detí k TikToku obmedzený. Dohoda rieši aj upozornenia a správy počas noci či vyučovania. Cieľ je jednoduchý, a to aby telefón mladých neťahal späť k videám práve vtedy, keď majú spať alebo sedieť a dávať pozor v škole.
Mení sa aj nastavenie účtov. Tie tínedžerské majú byť automaticky súkromné. TikTok má sprísniť overovanie veku, rozšíriť možnosti rodičovskej kontroly a obmedziť kozmetické filtre či personalizovaný výber videí pre mladých používateľov.
Súd napokon nebude
Pre kontext, Alabama žalovala TikTok a jeho materskú spoločnosť ByteDance. Tvrdila, že aplikácia je navrhnutá tak, aby na nej deti trávili čo najviac času, a že ich môže navádzať k obsahu o drogách, sebapoškodzovaní alebo poruchách príjmu potravy. Štát tiež namietal, že TikTok rodičom vytváral zavádzajúci obraz o bezpečnosti platformy. Sú to obvinenia zo žaloby, nie závery súdu.
Proces sa mal začať v pondelok. Ak by k nemu došlo, Alabama by bola prvým americkým štátom, ktorý by podobný spor s TikTokom dostal pred porotu. Dohoda tomu zabránila. Štát má dostať najmenej 100 miliónov dolárov, pri splnení ďalších podmienok sa suma môže vyšplhať až na 300 miliónov.
Pre rodičov a mladých v Alabame však bude dôležitejšie niečo iné, než suma na papieri, a to ako budú nové pravidlá fungovať v samotnej aplikácii. Najmä či dvojhodinový limit bude skutočnou hranicou, alebo len ďalšou obrazovkou, ktorú bude možno rýchlo odkliknúť.
Nie je to len Alabama
Alabama nie je jediná krajna, ktorá sa snaží dostať TikTok pod kontrolu. Jednotlivé štáty však riešia trochu iné problémy. Niekde ide o to, koľko času deti trávia pri videách a aký obsah im aplikácia ponúka, inde prevládajú obavy o osobné údaje a bezpečnosť štátu. Preto nie je celkom presné hovoriť o všetkých opatreniach ako o „zákaze TikToku“.
Austrália napríklad od decembra 2025 vyžaduje, aby sociálne siete vrátane TikToku neumožňovali používať účty deťom mladším ako 16 rokov. Dospelých sa obmedzenie netýka a nejde ani o úplné zablokovanie všetkých videí.
Tieto a podobné opatrenia znížiť riziká, ktorým mladí pri používaní sociálnych sietí čelia. Prvé skúsenosti však ukazujú, že niečo také je celkom náročné presadiť. Aj niekoľko mesiacov po zavedení reštrikcií používalo aspoň jednu dotknutú sociálnu sieť viac než 81 percent skúmaných detí.
Európska únia zvolila inú cestu. TikTok nezakázala, no preveruje, či spôsob, akým je aplikácia navrhnutá, neporušuje európske pravidlá. Európska komisia vo februári tohto roku predbežne upozornila najmä na nekonečné scrolovanie, automatické prehrávanie videí a upozornenia, ktoré môžu ľudí stále navádzať späť do aplikácie. Je dôležité dodať, že ide o predbežný záver, nie o právoplatné rozhodnutie.
Taká India zašla oveľa ďalej. TikTok zakázala už v roku 2020, no dôvod bol odlišný. Vláda poukazovala najmä na bezpečnosť štátu a nakladanie s údajmi používateľov. Aj Spojené štáty riešili obavy spojené s vlastníctvom aplikácie. Celonárodnému zákazu sa TikTok vyhol po tom, ako ByteDance v januári dokončil dohodu o novej štruktúre svojho amerického podnikania.
Plošný zákaz skúšalo aj Albánsko, ktoré reagovalo na obavy z online šikany a násilia medzi mladými. TikTok sa tam po približne roku opäť sprístupnil a albánsky ústavný súd následne rozhodol, že zákaz bol protiústavný. Vláda podľa súdu dostatočne nepreukázala, prečo bolo nutné zakázať celú platformu namiesto miernejšieho zásahu.
Sú však takéto opatrenia rozumné? Asi záleží na tom, ako presne mieria na problém. Nastaviť deťom bezpečnejšie účty, obmedziť rušivé upozornenia alebo nútiť platformu vysvetliť, ako chráni mladých používateľov, dáva zmysel.
Údaje z Austrálie ukazujú, že deti si často nájdu cestu späť. Ak má opatrenie niečo zmeniť, nestačí ho len oznámiť. Treba sledovať, či v praxi naozaj pomáha.
