Sušíte mokrý telefón v ryži? Týmto 9 technologickým mýtom stále verí množstvo Slovákov

Niektoré technologické rady sa medzi ľuďmi šíria celé desaťročia. Telefón treba pred nabíjaním úplne vybiť, mokrý mobil zachráni ryža a čím viac antivírusov máme v počítači, tým sme bezpečnejší. Mnohé z týchto odporúčaní však vznikli v čase úplne iných zariadení a dnes môžu byť zbytočné, prípadne narobiť viac škody než úžitku.

Nie všetky pritom boli od začiatku nezmyslom. Technológie sa jednoducho zmenili. Moderné batérie fungujú inak než staré akumulátory, operačné systémy si samy riadia pamäť aj procesy na pozadí a bezpečnostné odporúčania sa prispôsobili tomu, ako dnes útočníci pracujú. Vybrali sme preto deväť rozšírených mýtov, ktorými sa už netreba automaticky riadiť.

Batériu netreba vybíjať do nuly

Rada vybiť nový telefón úplne do nuly a následne ho nabiť na 100 percent pochádza najmä z čias starších typov akumulátorov a takzvaného pamäťového efektu. Dnešné smartfóny a notebooky však používajú prevažne lítiové batérie, pri ktorých podobný rituál nie je potrebný.

Práve naopak. Časté úplné vybíjanie batérii príliš neprospieva. Telefón pokojne pripojte k nabíjačke vtedy, keď vám to vyhovuje. Ak chcete životnosť maximalizovať, vhodnejšie je udržiavať batériu väčšinu času mimo úplných extrémov.

Telefón sa cez noc neprebije

Moderný smartfón po dosiahnutí plnej kapacity neprestáva kontrolovane fungovať a nenalieva do batérie energiu bez obmedzenia. Nabíjanie riadi elektronika, ktorá dokáže prívod energie regulovať a výrobcovia používajú aj optimalizované nabíjanie, ktoré môže poslednú časť procesu odložiť až tesne pred zobudenie používateľa.

To však neznamená, že batérii prospieva každú noc niekoľko hodín ležať v teple na 100 percentách. Najväčším nepriateľom lítiových článkov je práve vysoká teplota. Telefón preto pri nabíjaní nezakrývajte a nenechávajte ho pod vankúšom či prikrývkou.

Zatváranie všetkých aplikácií batériu nešetrí

Prehľad posledných aplikácií môže pôsobiť ako zoznam programov, ktoré neustále bežia a spotrebúvajú energiu. Android aj iOS však procesy na pozadí riadia automaticky. Aplikácia zobrazená v tomto zozname preto nemusí aktívne zaťažovať procesor ani batériu.

Pravidelné hromadné zatváranie aplikácií môže byť dokonca kontraproduktívne, pretože pri ďalšom otvorení musí telefón aplikáciu znovu načítať. Ručné ukončenie má význam najmä vtedy, keď aplikácia zamrzla alebo evidentne spôsobuje problém.

Mokrý telefón do ryže nepatrí

Ide zrejme o jeden z najznámejších technologických mýtov vôbec. Telefón spadne do vody a prvou radou býva zahrabať ho do nádoby s ryžou. Výrobcovia však tento postup neodporúčajú. Apple dokonca výslovne upozorňuje, že malé čiastočky ryže môžu zariadenie poškodiť.

Bezprostredne po kontakte s vodou telefón nenabíjajte. Z konektora nechajte vytiecť prebytočnú tekutinu a zariadenie položte na suché miesto s prúdením vzduchu. Nepomáhajte si fénom, kúrením ani stlačeným vzduchom. Úplné vyschnutie konektora môže trvať až 24 hodín.

SSD netreba pravidelne defragmentovať

Defragmentácia mala veľký význam pri klasických pevných diskoch. Dáta na nich ležia na rotujúcich platniach a vhodnejšie usporiadanie súborov môže obmedziť pohyb mechanickej čítacej hlavy. SSD však žiadnu podobnú hlavu nemá.

To neznamená, že máte vo Windows vypnúť automatickú optimalizáciu diskov. Operačný systém pozná typ úložiska a pri SSD používa okrem iného príkaz TRIM. Ručne spúšťať starú defragmentáciu len preto, že ste to kedysi robili každý mesiac pri HDD, však nie je potrebné.

Čistič registra počítač nepotrebuje

Programy sľubujúce zrýchlenie počítača vyčistením stoviek nepotrebných položiek registra pôsobia presvedčivo. Niekoľko starých záznamov v registri však bežne nie je dôvodom pomalého Windowsu a jeho pravidelné agresívne čistenie neprináša zázračný nárast výkonu.

Ak počítač spomalil, rozumnejšie je skontrolovať programy spúšťané so systémom, voľné miesto, aktualizácie či procesy zaťažujúce procesor a pamäť. Do registra je vhodné zasahovať vtedy, keď riešite konkrétny problém, nie ako súčasť pravidelného digitálneho upratovania.

Dva antivírusy nechránia dvakrát lepšie

Dvojitá ochrana znie logicky, no pri antivírusoch môže priniesť presný opak. Dva programy s aktívnou ochranou v reálnom čase sa môžu snažiť kontrolovať rovnaké súbory a procesy súčasne. Výsledkom môže byť pomalší počítač, konflikty, nestabilita alebo problémy pri aktualizáciách.

Windows navyše obsahuje vlastný Microsoft Defender. Ak nainštalujete kompatibilné bezpečnostné riešenie tretej strany, systém svoju aktívnu ochranu podľa okolností upraví. Druhý jednorazový skener môžete použiť na kontrolu podozrivého súboru, no dva plnohodnotné antivírusy bežiace súčasne nie sú automaticky bezpečnejšie.

Heslo netreba meniť každý mesiac

Povinná zmena hesla každých 30, 60 či 90 dní bola kedysi považovaná za základ bezpečnosti. Dnešné odporúčania sú iné. Americký NIST neodporúča nútiť používateľov k periodickej zmene hesla, pokiaľ neexistuje dôkaz, že mohlo dôjsť k jeho kompromitácii.

Časté zmeny totiž vedú ľudí k predvídateľným heslám a úpravám jedného čísla či mesiaca. Oveľa dôležitejšie je mať pre každú službu unikátne a dostatočne silné heslo, ideálne uložené v správcovi hesiel. Zmeniť ho treba okamžite pri úniku dát alebo podozrení na zneužitie.

Inkognito vás nerobí anonymným

Na záver pridávame ďalší rozšírený mýtus. Súkromné alebo inkognito okno prehliadača neznamená, že sa po internete pohybujete anonymne. Jeho hlavnou úlohou je obmedziť stopy, ktoré po skončení prehliadania zostanú priamo vo vašom zariadení.

Chrome po zatvorení inkognito relácie neuchová jej bežnú históriu a odstráni dočasné cookies. Navštívené weby však stále môžu vidieť vašu aktivitu a IP adresu. To isté môže za určitých okolností platiť pre zamestnávateľa, školu alebo poskytovateľa internetového pripojenia. Ak sa navyše prihlásite do svojho účtu, daná služba samozrejme vie, kto ste.