Leto prinieslo oddych, no pre rodinné peňaženky znamenalo aj výraznú záťaž. S príchodom septembra sa však výdavky nekončia, práve naopak. Domácnosti čakajú poplatky spojené s návratom detí do školských lavíc a onedlho aj účty za začínajúcu vykurovaciu sezónu. A vyzerá to tak, že pre veľkú časť slovenských rodín to bude naozaj veľká výzva. Až štyria z desiatich obyvateľov totiž majú nulovú prípadne len minimálnu finančnú rezervu.
Ukázal to reprezentatívny prieskum agentúry AKO pre inkasnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, ktorý prebehol na vzorke 1 000 respondentov. Zistenia, na ktoré upozornil spravodajský portál agentúry TASR, odhalili, že takmer 40 percent ľudí nemá takmer žiadny finančný vankúš, ktorý by ich vedel ochrániť pred nečakanými udalosťami.
Koľko máme odložené na horšie časy
Pohľad na konkrétne čísla ukazuje priepastné rozdiely v tom, ako sú slovenské domácnosti zabezpečené. Ešte pred letnou sezónou nemalo vôbec žiadnu finančnú rezervu 21,5 percenta opýtaných. Ďalších 18,4 percenta ľudí uviedlo, že ich úspory nepresahujú hranicu 500 eur.
Na druhej strane, 34,7 percenta respondentov potvrdilo, že disponuje rezervou vyššou ako 1 500 eur. Pre zvyšnú, menej zabezpečenú časť spoločnosti, teda akýkoľvek výpadok príjmu či neplánovaný výdavok predstavuje okamžité riziko.
Rozpočty limitujú vysoké účty
Ešte hrozivejším zistením je fakt, že veľká časť ľudí nedokáže dopĺňať svoje minulé úspory. Mesačný rozpočet majú napnutý natoľko, že im po zaplatení všetkých účtov nezostáva takmer nič. Celkovo 17,4 percenta Slovákov priznalo, že si za mesiac nedokáže odložiť ani jediný cent. K nim sa pridáva ďalších 23,7 percenta opýtaných, ktorých mesačná úspora dosahuje maximálne 50 eur.
Spolu tak ide o viac ako 41 percent domácností, pre ktoré je budovanie či obnova rezervy extrémne pomalý proces, prípadne naň v bežnom živote vôbec nemajú priestor.
Viac ako štvrtina ľudí, presnejšie 29,3 percenta, dokáže mesačne usporiť sumu od 51 do 200 eur, čo z nich robí najpočetnejšiu skupinu. Čiastku medzi 201 až 500 eurami si zvládne odložiť 13,6 percenta opýtaných, viac než 500 eur mesačne dokáže ušetriť iba 7,1 percenta Slovákov.
Nie je to vždy o dlhoch
Odborníci upozorňujú, že vážne finančné ťažkosti sa nie vždy začínajú obrovským dlhom. Problém sa zvyčajne rodí nenápadne, cez sériu menších rozpočtových výpadkov. Ako vysvetľuje Peter Dvornák, výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko, rodina často bez väčších problémov zvládne jeden nečakaný výdavok, napríklad opravu práčky. Kritická situácia však nastáva vo chvíli, keď v krátkom čase za sebou príde aj druhý či dokonca tretí neplánovaný účet.
Práve preto by ľudia nemali vnímať finančnú rezervu len ako jednorazovú sumu, ktorú si niekedy odložili bokom, ale ako trvalú a pravidelnú súčasť svojho každodenného plánovania.
September je príležitosť na reštart
Začiatok jesene je pritom priam ideálnou príležitosťou na to, aby si rodiny sadli k stolu a detailne prešli svoje príjmy a výdavky. Život prináša nečakané situácie každému z nás. A rozhodne je pravda, že žiadna rezerva nedokáže zabrániť tomu, aby sa auto pokazilo alebo prišiel nedoplatok za energie. Výrazne však ovplyvní to, ako takúto situáciu ustojíme.
Čanda pripomína, že zmysel má aj odkladanie menších súm, napríklad 30 alebo 50 eur mesačne. Aj drobné čiastky postupne vytvoria bezpečný priestor, ak sa odkladajú pravidelne a rozumne.
To slovo “rozumne” je v tomto kontexte dôležité. Sú totiž rôzne spôsoby, ako s ušetrenými peniazmi naložiť. Záleží na tom, aký cieľ tieto peniaze majú a kedy si myslíte, že ich budete potrebovať. Základným pravidlom je rozdeliť úspory na dve samostatné kategórie. Prvou je krátkodobá železná rezerva, druhou dlhodobé zhodnocovanie majetku.
Krátkodobá rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov poslúži ako poistka pre nečakané životné situácie, ako sú napríklad výpadok príjmu, porucha auta či neodkladné zdravotné výdavky. Pri týchto peniazoch nie je cieľom zarobiť, ale mať ich okamžite poruke bez rizika cenových výkyvov.
Najlepším miestom pre takéto rezervy sú sporiace účty v overených bankách, kde sú vklady chránené zákonom a peniaze máte kedykoľvek k dispozícii. Ak viete, že určitú sumu nebudete potrebovať najbližších niekoľko mesiacov, alternatívou môžu byť aj termínované vklady s vopred garantovaným úrokom.
Ak peniaze nebudete potrebovať v blízkej budúcnosti, môžete skúsiť investovanie. Peniaze na bežných či sporiacich účtoch postupne strácajú svoju kúpnu silu pre infláciu, preto sa dlhodobo veľmi neoplatia. Naopak, investovanie má obrovský zmysel pre každého, kto dokáže odkladať voľné prostriedky na horizont aspoň päť až desať rokov.
Pri takomto dlhšom časovom rámci vás nemusia znepokojovať priebežné výkyvy na trhoch a naplno sa prejaví efekt zloženého úročenia, kedy vám zarábajú nielen vložené peniaze, ale aj samotné výnosy z predchádzajúcich rokov. To je dôvod, prečo sa oplatí investovať aj menšie sumy. Nemusí ísť o stovky či tisíce, stačia aj desiatky eur. Stačí len vytrvať.
