Vodiči v Česku sa v posledných týždňoch chodia na čerpacie stanice s veľkými obavami. Ceny pohonných hmôt totiž vyleteli nahor tak prudko, že benzín dosahuje maximá od leta 2022, zatiaľ čo nafta je najdrahšia od tohtoročného apríla. Vláda sa preto pod nátlakom verejnosti rozhodla znovu zatiahnuť za záchrannú brzdu.
Od 1. októbra začne platiť rozsiahly balík opatrení, ktorý zasiahne predajcov aj spracovateľov ropy. Štát nastaví strop na marže čerpacích staníc, zníži spotrebnú daň pri nafte a navyše zavedie úplne novú sektorovú daň pre rafinérie. Cieľom kabinetu je zraziť cenovky na pumpách a udržať naftu pod psychologickou hranicou 50 korún (približne 2 eurá) za liter. Informujú o tom Novinky.cz.
Stropy na marže a nižšia daň z nafty
Hlavný zásah spočíva v dvoch kľúčových krokoch. Štát od začiatku októbra zastropuje marže predajcov pohonných hmôt na úrovni 2,50 koruny na liter. Súčasne s tým ministerstvo financií zníži spotrebnú daň z nafty o 2,35 koruny vrátane dane, čím priamo reaguje na komoditu, ktorá za posledné obdobie zdražela najviac.
Premiér Andrej Babiš pripomenul, že hoci ceny palív v Česku stále patria k najnižším v širšom regióne, situácia si vyžiadala rázne riešenie. Zníženie spotrebnej dane vníma ako nevyhnutný krok k tomu, aby sa nafta udržala pod spomínanou hranicou 50 korún. Pre štátnu kasu to však nie je lacná záležitosť. Podobná úľava na spotrebnej dani platila aj na jar pričom znamenala mesačný výpadok v príjmoch okolo jednej miliardy korún (približne 41 miliónov eur).
Raketový rast cien
Za terajším cenovým šokom stojí kombinácia geopolitického napätia a technických problémov v priemysle. Trh znervóznilo ďalšie vyostrenie konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom, pričom situáciu ešte väčšmi zhoršujú nedostatočné kapacity rafinérií. Podľa údajov spoločnosti CCS sa v nedeľu predával benzín Natural 95 v priemere za 45,94 koruny za liter a nafta dokonca za 49,23 koruny.
Len od začiatku septembra tak benzín zdražel o viac ako 4 koruny a nafta o 3,70 koruny na liter. V medziročnom porovnaní sú rozdiely ešte hrozivejšie. Za liter benzínu dnes vodiči platia zhruba o 10 korún viac než pred rokom, kým nafta stála v rovnakom období minulého roka dokonca približne o 15 korún menej.
Už priemerné ceny vyzerajú hrozivo, avšak na hlavných ťahoch a vo veľkých mestách sú čísla ešte horšie. Príkladom je čerpacia stanica MOL v Českých Budějoviciach, kde sa v pondelok predával benzín za 46,70 koruny a nafta za zhruba 51,70 koruny za liter.
Práve na týchto miestach by mal vládny strop priniesť najrýchlejšie zmeny. Hlavný ekonóm BH Securities Štěpán Křeček vysvetľuje, že zastropovanie marží pomôže vyrovnať obrovské rozdiely medzi drahými diaľničnými čerpačkami a bežnými stanicami v menších mestách. Zároveň upozorňuje, že problémy na ropnom trhu stále pretrvávajú a tlak na rast cien môže pokračovať aj v ďalších týždňoch.
Miliardový účet pre rafinérie
Kľúčovou novinkou v balíku opatrení je mimoriadna sektorová daň, ktorú ministerstvo financií pripravilo pre spracovateľov surovej ropy. Rezort upozorňuje, že kým bežné čerpacie stanice fungujú so štandardnými maržami, rafinérie generujú obrovské zisky. Podľa analytikov dosiahla hrubá marža rafinérií v treťom septembrovom týždni približne 41 centov (10 korún) na liter nafty a 17 centov (4,14 koruny) na liter benzínu, čo sú násobne vyššie hodnoty než je bežné.
Nová daň bude platiť v tomto aj budúcom roku a bude predstavovať 50 percent z nárastu hrubej marže v porovnaní s minulým rokom. Vzťahovať sa bude na firmy s celkovými ročnými príjmami aspoň 2 miliardy korún (zhruba 82 miliónov eur), ktoré zároveň z rafinérskej činnosti vygenerovali minimálne 50 miliónov korún (asi 2 milióny eur) ročne. V praxi sa dotkne najmä závodov v Kralupoch nad Vltavou a Litvínove, ktoré prevádzkuje poľská spoločnosť Orlen.
Ministerka financií Alena Schillerová uviedla, že štát očakáva z tejto dane príjem okolo 5,5 miliardy korún (okolo 226 miliónov eur), konkrétne za rok 2026. Tieto peniaze majú vykryť doterajšie rozpočtové straty, ktoré kvôli výpadku spotrebnej dane z nafty dosiahli približne 3,7 miliardy korún (približne 152 miliónov eur). Česko sa pri tvorbe tejto dane inšpirovalo Poľskom, kde navrhli dokonca 60-percentné zdanenie mimoriadnych rafinérskych marží.
Nie je to len Česko
Česko pritom v takýchto zásahoch trhu nie je samé. Drahé palivá nútia k reakcii viaceré európske štáty. Nemecká vládna koalícia sa dohodla na znížení daní z palív o 17 centov na liter a plánuje zaviesť aj vlastné cenové stropy. K priamej regulácii cien pohonných hmôt pristúpili v uplynulých dňoch aj v Maďarsku, Chorvátsku či Slovinsku.
Navyše, ako bolo spomenuté, Česko si podobný režim vyskúšalo už na jar. Pôvodná štátna regulácia fungovala od apríla do polovice júla. Vtedy ministerstvo financií kontrolovalo marže a denne stanovovalo maximálne koncové ceny. Októbrový návrat k regulácii tak nadväzuje na jarný model, no tentokrát má oveľa silnejšiu páku v podobe zdanenia samotných rafinérií.
