Ceny na slovenských čerpacích staniciach sa dostali na úrovne, ktoré vodiči nezažili celé roky. Benzín už stojí v priemere viac ako 1,80 eura a nafta sa približuje k hranici dvoch eur. Opozičná SaS preto prichádza s návrhom výrazne znížiť dane z pohonných látok. Ak by štát išiel až na minimum povolené Európskou úniou, vodiči by skutočne mohli ušetriť.
SaS navrhuje znížiť spotrebnú daň z benzínu aj nafty na najnižšiu úroveň, ktorú umožňujú európske pravidlá. Ako ďalšiu možnosť spomína aj dočasné zníženie DPH na pohonné látky.
O prudkom raste cien palív a aktuálnom postoji vlády sme už informovali. Najnovšie údaje Štatistického úradu hovoria o priemernej cene 1,808 eura za liter benzínu 95 a 1,924 eura za liter nafty.
O koľko by palivá reálne zlacneli?
SaS odhaduje, že benzín by po znížení daní mohol zlacnieť približne o 30 centov za liter a nafta takmer o 16 centov. Slovenská spotrebná daň pri bežnom motorovom benzíne aktuálne predstavuje 514 eur na 1 000 litrov, teda 51,4 centa na liter. Európske minimum je pritom 359 eur, čo zodpovedá 35,9 centa na liter. Samotné zníženie spotrebnej dane na minimum EÚ by teda ubralo 15,5 centa z jedného litra benzínu. Keďže sa z ceny vrátane spotrebnej dane následne platí aj DPH, pri úplnom premietnutí daňovej úspory do ceny by výsledný rozdiel predstavoval približne 19 centov za liter.
Pri nafte je priestor výrazne menší. Slovenská sadzba je 368 eur na 1 000 litrov a európske minimum 330 eur. Rozdiel predstavuje iba 3,8 centa na liter, po započítaní vplyvu DPH približne 4,7 centa.
Na dosiahnutie výraznejšieho zlacnenia, o ktorom hovorí SaS, by preto nestačilo iba zníženie spotrebnej dane. Potrebná by bola napríklad aj nižšia DPH alebo ďalšie opatrenie. Strana dočasné zníženie DPH skutočne navrhuje, konkrétnu novú sadzbu však neuviedla.
Pri dnešných priemerných cenách by čisto matematické zníženie spotrebnej dane na minimum EÚ mohlo pri úplnom prenesení úspory dostať benzín približne k hranici 1,62 eura za liter. Nafta by zostala približne na úrovni 1,88 eura. Skutočná cena by samozrejme závisela aj od cien ropy, veľkoobchodného trhu a marží.
Štát by prišiel o časť príjmov
SaS argumentuje tým, že výpadok štátneho rozpočtu by nemusel byť taký veľký, ako naznačuje samotný rozdiel v sadzbách. Nižšie ceny by podľa strany mohli zvýšiť množstvo paliva predaného priamo na Slovensku. Strana vychádza z predpokladu, že časť Slovákov z pohraničia dnes tankuje v susedných štátoch. Pri nižšej cene by sa mohli vrátiť na slovenské pumpy a zároveň by tu mohlo tankovať viac zahraničných vodičov či tranzitných nákladných áut.
SaS poukazuje aj na domácu výrobnú kapacitu. Slovensko produkuje viac benzínu a nafty, než samo spotrebuje, pričom významná časť produkcie smeruje na export. Podľa strany by preto vyššia domáca spotreba z pohľadu dostupnosti paliva nepredstavovala problém. Ministerstvo financií však s týmto výpočtom nesúhlasí. Upozorňuje, že nie je zaručené, že vyšší predaj dokáže vykompenzovať nižší výber dane. Zníženie spotrebných daní by preto podľa rezortu mohlo znamenať výpadok príjmov verejných financií.
Zatiaľ preto nejde o schválené opatrenie. Vláda po najnovšom rokovaní zníženie spotrebnej dane ani DPH na palivá neoznámila. O cenách rokovala aj s domácou rafinériou, no konkrétna štátna pomoc vodičom zatiaľ nevznikla.
SaS zároveň upozorňuje na situáciu na trhu so zemným plynom. Podľa strany môže jeho cena pri nepriaznivom vývoji opäť výrazne rásť a slovenské zásobníky sú naplnené menej než pred rokom. Aj v tomto prípade však ide o upozornenie a odhad politickej strany, nie o istotu ďalšieho cenového vývoja. Výsledok preto bude závisieť od počasia, európskej spotreby, dovozu LNG aj situácie na svetových energetických trhoch.
