Ľudia s vyššími platmi odvádzajú do Sociálnej poisťovne každý mesiac značné sumy. Napriek tomu nemôžu automaticky počítať s tým, že od štátu dostanú adekvátne vysoký starobný dôchodok. Slovenský dôchodkový systém totiž uplatňuje takzvanú zásadu solidarity. V praxi to znamená, že nadpriemerne zarábajúcim občanom sa pri výpočte penzie časť ich reálneho príjmu jednoducho neprizná.
Tento výrazný nepomer medzi zaplatenými odvodmi a konečnou výškou penzie sa pritom prejavuje už dnes. A žiaľ, pod tlakom demografie sa bude ešte viac prehlbovať.
Tri veličiny
Základom pre výpočet starobného dôchodku je súčin troch veličín, a síce priemerného osobného mzdového bodu, celkového počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Osobný mzdový bod označuje pomer príjmu konkrétneho človeka voči priemernej mzde v hospodárstve. Ak niekto dosahuje presne priemernú mzdu, jeho bod predstavuje hodnotu 1. Pri dvojnásobku mzdy by mal mať teoreticky hodnotu 2 a pri trojnásobku hodnotu 3. Skutočný výpočet je však pre podstatne menej výhodný.
Plná hodnota osobného mzdového bodu sa totiž počíta len do úrovne 1,25. Z časti príjmu v rozmedzí od 1,25 až do trojnásobku priemernej mzdy štát prizná iba 68 percent. Na akýkoľvek príjem, ktorý presahuje hranicu trojnásobku priemernej mzdy sa pri výpočte dôchodku neprihliada vôbec.
Človek s dvojnásobkom priemernej mzdy tak po úprave nedosiahne koeficient 2, ale len 1,76, zatiaľ čo pri trojnásobku priemeru sa bod zníži z hodnoty 3 na iba 2,44. Zamestnanec či živnostník s päťnásobkom priemernej mzdy tak dostane z prvého piliera navlas rovnaký dôchodok ako ten, kto zarábal trojnásobok.
Rozdiel podčiarkuje aj fakt, že v tomto roku dosahuje maximálny vymeriavací základ pre odvody sumu až 16 764 eur mesačne. Štát takto ušetrené peniaze používa na dorovnávanie dôchodkov ľuďom s podpriemernými zárobkami.
Prečo?
Dôvodom tejto prísnej solidarity je aj zlá finančná kondícia Sociálnej poisťovne. Prvý pilier funguje na priebežnom princípe, čo znamená, že vyzbierané odvody sa okamžite vyplácajú dnešným dôchodcom. Tieto peniaze však nestačia.
Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahuje deficit dôchodkového systému približne 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Expert na dane a odvody Jozef Mihál pritom upozorňuje, že Sociálna poisťovňa dokáže zo svojich odvodových fondov zaplatiť len približne desať mesačných výplat. Keďže však štát vypláca dvanásť riadnych dôchodkov a plný 13. dôchodok, v rozpočte vzniká ročná diera vo výške približne 2,5 miliardy eur.
A ako sme spomenuli, nepriaznivé sú aj vyhliadky do budúcnosti. S odchodom silných povojnových ročníkov do dôchodku sa situácia drasticky zhorší. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a čoraz vyšší vek dožitia RRZ predpokladá, že Slovensko do roku 2060 stratí približne 20 percent pracovnej sily.
Deficit dôchodkového systému by sa do rovnakého roku mohol prehĺbiť až na 3,9 percenta HDP. Budúce vlády tak budú nútené reagovať nepopulárnymi opatreniami, ako je zvyšovanie odvodov, posúvanie dôchodkového veku, pomalšia valorizácia či ešte prísnejšie krátenie dôchodkov pre vyššie príjmové skupiny.
Riešenie?
Spoliehať sa výhradne na štátny systém je pre lepšie zarábajúcich ľudí značným rizikom. Z povinných 18-percentných odvodov na starobné poistenie smerujú do druhého piliera iba 4 percentá, zatiaľ čo zvyšných 14 percent zostáva v priebežnom systéme.
Samotný druhý pilier síce nezabezpečí zachovanie doterajšej životnej úrovne, no pre lepšie zarábajúcich je výhodný v tom, že peniaze na osobnom účte štát neakceptuje a zhodnocujú sa v plnej výške.
Odborníci preto ľuďom, a to nielen tým s vyššími zárobkami, odporúčajú, aby si čo najskôr začali vytvárať vlastný majetok, najlepšie prostredníctvom pravidelného investovania. Čím skôr človek začne, tým lepšie dokáže využiť efekt zloženého úročenia a vybudovať si kapitál, ktorý mu v starobe vykryje výpadok príjmov spôsobený krátením dôchodkov (okrem iného). Pre vybudovanie finančnej rezervy na dôchodok pritom stačí investovať aj menšie čiastky, kľúčová je najmä konzistentnosť a schopnosť čakať.
