Slovensko sa ďalšiemu šetreniu zrejme nevyhne a tentoraz už bude oveľa ťažšie nájsť opatrenia, ktoré ľudia výraznejšie nepocítia. Priestor na ďalšie zvyšovanie daní a odvodov je podľa analytikov do veľkej miery vyčerpaný. Pozornosť sa preto presúva na výdavky štátu, a to vrátane 13. dôchodkov či energopomoci.
Na problém upozornili analytici Slovenskej sporiteľne. Deficit verejných financií sa síce v roku 2025 znížil na 4,5 % HDP, čiastočne tomu však pomohli dočasné faktory vrátane odložených dodávok vojenskej techniky. Verejný dlh zároveň vzrástol na 61,4 % HDP, pričom bez ďalších opatrení sa má situácia opäť zhoršovať.
Ďalšie dane už nemusia byť riešením
Analytici očakávajú v tomto roku deficit okolo 4,5 % HDP a v roku 2027 jeho opätovné priblíženie k 5 %. Doterajšia konsolidácia pritom stála vo veľkej miere na vyšších daniach a sociálnych odvodoch. Možnosti ďalšieho výrazného zvyšovania príjmov štátu už považujú za prevažne vyčerpané. Priestor preto vidia skôr na výdavkovej strane a pri lepšom zacielení existujúcich opatrení.
Medzi nimi sú aj dve politicky mimoriadne citlivé položky. Prvou je 13. dôchodok, ktorý štát vypláca viac ako miliónu penzistov. Jeho suma je už v rámci konsolidácie dočasne zmrazená, vláda však naďalej odmieta jeho rušenie alebo výraznejšie obmedzenie. Samotné trináste dôchodky pritom stoja rozpočet približne 930 miliónov eur ročne. Druhou oblasťou je energopomoc. Analytici upozorňujú, že ceny tepla sú aj naďalej regulované pre približne 90 % domácností, takže pomoc je napriek označeniu „adresná“ stále veľmi široká. Ani tu však vláda zatiaľ nenaznačuje ústup. Premiér Robert Fico cez víkend oznámil, že na energopomoc chce vyčleniť porovnateľný objem peňazí aj v roku 2027, hoci spôsob jej rozdelenia sa má zmeniť.
RRZ varuje pred premárnenými rokmi
Výrazne dôraznejšia je aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pôvodným cieľom vlády bolo dostať deficit do konca volebného obdobia na 3 % HDP. Neskôr sa cieľ posunul najskôr na 3,5 % a následne na 4,2 %. Ak by schodok v roku 2027 zostal tesne pod 5 %, bol by približne o 2,1 miliardy eur vyšší, než vláda plánovala ešte vlani na jeseň.
RRZ upozorňuje, že pri historicky vysokých príjmoch štátu a rastúcom dlhu nemožno vysoký deficit udržiavať dlhodobo. Slovensku by zostával menší priestor na pomoc ľuďom a firmám pri ďalšej kríze a zároveň sa približuje problém starnutia populácie. Ďalšia konsolidácia tak bude potrebná, otázkou zostáva najmä to, komu za ňu vláda vystaví účet.
