Trinásty dôchodok bez akýchkoľvek pochýb patrí k tým najdôležitejším (aspoň podľa vlády) finančným príspevkom, na ktoré sa pred koncom roka spoliehajú mnohí seniori. Prešiel však zásadnou úpravou. V rámci vládneho konsolidačného balíka, ktorý bol schválený vlani na jeseň, došlo k dočasnému zastropovaniu jeho výšky. Namiesto automatického prepočítavania podľa priemernej penzie, ktoré platilo doteraz, zostanú výšky týchto príspevkov zmrazené, a to až na najbližšie tri roky.
Valorizácia dostala stopku
Doterajší mechanizmus výpočtu trinásteho dôchodku vychádzal z priemerného dôchodku danej kategórie v predchádzajúcom roku. Konsolidácia verejných financií však tento systém zmrazila, konkrétne pre roky 2026, 2027 aj 2028, upozorňuje STVR. Ako potvrdil šéf rezortu financií Ladislav Kamenický, poberatelia tak budú v nasledujúcich troch rokoch dostávať navlas rovnaké sumy, a to bez ohľadu na to, ako veľmi budú rásť ceny.
Konkrétna výška dávky sa odvíja od typu poberaného dôchodku. Poberatelia starobného, predčasného starobného a tiež invalidného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku dostanú príspevok 667,30 eura. Pri invalidných penziách s poklesom schopnosti vykonávať prácu nad 70 percent dosiahne suma 548,50 eura, pričom pri poklese do 70 percent pôjde o 301,40 eura. Vdovský trinásty dôchodok bol stanovený na 363,20 eura, vdovecký na 300,10 eura a sirotský príspevok činí rovných 300 eur.
Jeden príspevok, takmer miliarda eur
Ministerstvo práce vyčíslilo, že celkové výdavky na vyplatenie trinástych dôchodkov si v tomto roku vyžiadajú približne 930 miliónov eur. Štát plánuje po uplynutí trojročného moratória vrátiť výpočet do pôvodných koľají, no samotná udržateľnosť tohto systému už dlho vyvoláva ostré debaty.
Analytik Igor Horváth upozorňuje, že štát si na platenie týchto príspevkov musel peniaze požičať, keďže rozpočet reálne pokryje len menšiu časť výdavkov. Podľa neho by mala byť pomoc adresnejšia a smerovať predovšetkým ľuďom s najnižšími príjmami, teda tej skutočne najzraniteľnejšej skupine seniorov.
Zástupcovia seniorov naopak zmrazenie kritizujú. Michal Kotian, predseda Jednoty dôchodcov, apeluje na rýchle rozmrazenie a namiesto klasickej inflácie navrhuje zohľadňovať špecifický rast cien tovarov a služieb, ktoré seniori reálne nakupujú, vrátane liekov, potravín či opráv domácich spotrebičov.
Pripomína, že predvianočné obdobie je pre mnohé domácnosti finančne náročné a stála výška príspevku pri čoraz vyšších životných nákladoch postupne stráca svoju reálnu hodnotu.
Dobrá správa pre rozpočet
Zmrazenie trinástych dôchodkov je pre štátny rozpočet, a teda aj pre veľkú časť slovenského obyvateľstva, dobrá správa. Štátna pokladnica totiž čelí obrovskému tlaku a potrebuje konsolidovať. Tým, že sa výška trinásteho dôchodku nebude tri roky automaticky zvyšovať spolu s rastom priemerných dôchodkov, štát ušetrí desiatky miliónov eur, ktoré by inak musel vyplatiť navyše (v dôsledku prirodzeného mzdového a dôchodkového rastu). Pomáha to aspoň čiastočne spomaliť zadlžovanie krajiny, čo sa následne pretavuje do výkonnosti celej ekonomiky.
Hoci nemožno spochybniť, že trinásty dôchodok je pre mnohých seniorov cenným prilepšením, treba myslieť na to, že tento príspevok stále funguje a bude sa vyplácať aj v priebehu najbližších troch rokov. Len nebude rásť.
Mnohí toto rozhodnutie odsudzujú, no mnohí aj podporujú. Koniec koncov, trinásty dôchodok je dlhodobo veľmi kontroverznou témou, a to z viacerých dôvodov.
Tým prvým je finančná udržateľnosť, respektíve neudržateľnosť. Vyplatenie trinástych dôchodkov si ročne pýta takmer miliardu eur (približne 930 miliónov eur), pričom štát na túto dávku nemá vytvorené reálne zdroje. V praxi to znamená, že si štát na vyplácanie trinástych dôchodkov musí požičiavať peniaze na finančných trhoch, čím zvyšuje dlh budúcich generácií.
Druhým dôvodom je nedostatočná adresnosť. Trinásty dôchodok v rovnakej výške dostávajú všetci starobní dôchodcovia bez ohľadu na to, aký vysoký je ich mesačný dôchodok. Z rovnakého príspevku sa tak teší senior, ktorý má minimálny dôchodok a ledva vyžije, ako aj človek s nadštandardným dôchodkom, ktorý rozhodne nemá núdzu. Odborníci preto dlhodobo kritizujú, že plošné rozdávanie peňazí neefektívne plytvá zdrojmi namiesto toho, aby sa zacielilo na naozaj chudobných seniorov.
V neposlednom rade treba spomenúť systémové deformácie. Tradičný dôchodkový systém funguje na princípe zásluhovosti, čo znamená, že čím dlhšie a viac človek odvádzal do systému, tým má vyšší dôchodok. Trinásty dôchodok sa však správa skôr ako sociálna dávka. V kombinácii s pravidelnou valorizáciou, ku ktorej spravidla dochádza začiatkom roka, tak vytvára obrovské nároky na rozpočet Sociálnej poisťovne a predbieha reálne možnosti ekonomiky.
