Rozdiel medzi elektromobilmi a autami so spaľovacím motorom sa môže v najbližších rokoch zásadne zmenšiť. Generálny riaditeľ Volva Håkan Samuelsson očakáva, že približne do piatich rokov budú náklady na výrobu elektromobilov nižšie než pri porovnateľných benzínových autách. Neznamená to automaticky, že každý elektromobil bude v predajni lacnejší, z dlhodobého pohľadu sa však podľa neho ekonomika výroby začne prikláňať na stranu elektrického pohonu.
Samuelsson o tom hovoril ešte pri predstavení elektrického modelu Volvo EX60. Podľa neho už dnes elektromobily značke nevyrábajú stratu, hoci ich marže zostávajú nižšie než pri niektorých spaľovacích modeloch. Firma preto nestavia na tom, že elektrické autá bude dotovať predajom benzínových vozidiel. Očakáva, že ďalšie znižovanie výrobných nákladov rozdiel postupne odstráni.
EX60 má ukázať, ako sa dajú náklady znížiť
Najdôležitejším príkladom je práve nové Volvo EX60. Volvo pri ňom nasadilo viacero výrobných postupov, ktorých cieľom je znižovať cenu a hmotnosť auta. Patrí sem takzvaný mega casting, pri ktorom veľký odliatok nahrádza množstvo menších zváraných dielov, integrácia batériových článkov priamo do nosnej štruktúry vozidla a vlastný vývoj elektromotorov. Volvo tým neznižuje len počet komponentov, ale aj výrobné operácie aj hmotnosť. EX60 zároveň využíva novú 800-voltovú architektúru a podľa verzie ponúka dojazd až 810 kilometrov.
Samuelsson očakáva, že práve podobné technológie časom dostanú náklady elektrických áut pod úroveň spaľovacích. Pri väčšom EX90 ešte podľa jeho skorších vyjadrení marža nedosahuje úroveň benzínového XC90, auto je však ziskové. Pri EX60 sa už firma chce dostať k oveľa väčšej nákladovej parite.
Netreba čakať na zázračnú batériu
Volvo pritom nepočíta s tým, že celý problém vyrieši jedna prelomová batériová technológia. Samuelsson dlhodobo upozorňuje skôr na postupné zlepšovanie dnešných článkov, lacnejšie materiály a efektívnejšiu výrobu. Dôležitú úlohu môžu mať aj LFP batérie, ktoré sú lacnejšie než rozšírené NMC články, hoci majú nižšiu energetickú hustotu. Samotná kúpnopredajná cena auta však nebude závisieť iba od výrobných nákladov.
Výsledok ovplyvnia dane, clá, dotácie, konkurencia aj situácia na jednotlivých trhoch. Volvo navyše v posledných mesiacoch čelí slabšiemu dopytu v Číne a USA, pričom ešte začiatkom októbra stiahlo svoj výhľad predaja na celý rok. Elektrifikácia preto pokračuje pomalšie a flexibilnejšie, než automobilka pôvodne plánovala. Firma už dnes nepočíta s tým, že do roku 2030 bude predávať výlučne elektromobily. Jej aktuálny cieľ hovorí o tom, že 90 až 100 % predaja majú tvoriť elektromobily a plug-in hybridy, pričom zvyšok môžu predstavovať mild-hybridy. Smer sa teda nezmenil, iba tempo.
Ľudí môže na prechod na elektromobilitu prinúť ešte jedna chystaná zmena, tentokrát zo strany Európskej únie. Prevádzka spaľovacieho auta môže v Európe ďalej zdražovať aj pre nové emisné pravidlá. Ako sme informovali, od roku 2028 začne systém ETS2 zvyšovať náklady na benzín a naftu. Aj keby teda cenový rozdiel pri samotnej kúpe úplne nezmizol, celkové náklady na vlastníctvo sa môžu v ďalších rokoch posúvať v prospech elektromobilov.
