Od 17. augusta vstupujú do platnosti nové pravidlá pre obchodný register, ktoré prinesú drahší štart do podnikania aj prísnejšie postihy. Zmeny vyvolali ostrú kritiku opozície, zatiaľ čo ministerstvo spravodlivosti a zamestnávatelia hovoria o boji proti podvodom. Zvyšovanie nákladov navyše prichádza v čase, keď slovenské firmy čelia rekordnému počtu bankrotov. Téme sa venuje STVR.
Drahšie podnikanie a prísnejšie tresty
Podľa opozičnej strany SaS bude založenie novej spoločnosti po novom drahšie o viac ako 60 eur. Dôvodom sú najmä nové požiadavky na zakladateľské dokumenty, pri ktorých bude po novom potrebné overenie notárom alebo advokátom. Marián Viskupič, podpredseda finančného výboru parlamentu, upozornil, že celkové náklady na štart podnikania sa tak môžu ľahko prehupnúť cez hranicu 500 eur.
Mohlo by vás zaujímať
Predseda SaS Branislav Gröhling avizoval, že strana plánuje v septembri predložiť novelu zákona na zrušenie týchto komplikácií. Práve naopak, podmienky chce zjednodušiť.
To ale nie je všetko, čo vláda chystá. Okrem vyšších vstupných poplatkov sa zvyšujú aj postihy za nedodržanie pravidiel. Maximálna výška pokuty pre konateľa firmy stúpne o 600 eur, pričom orgány ju budú môcť uložiť aj opakovane.
Mení sa potom aj celková forma zakladania firemných štruktúr a podmienky pre zakladateľské písomnosti. Údaje zapísané v registri získajú plnú právnu záväznosť, čo znamená, že ich už nebude nutné osobitne dokladovať v obchodných vzťahoch ani pred štátnymi orgánmi. Ministerstvo spravodlivosti zároveň zabezpečí bezplatný elektronický prístup k týmto údajom (na svojej webovej stránke).
Dobrý úmysel, no za akú cenu?
Ako bolo spomenuté, ministerstvo spravodlivosti obhajuje novú úpravu snahou o zníženie byrokracie, posilnenie právnej istoty a odstránenie nekalých praktík pri právnom zastupovaní. Rezort tvrdí, že sprísnenie procesov zabráni zneužívaniu registra a tiež podporí digitalizáciu.
Aj predstavitelia zamestnávateľov pritom potvrdzujú, že nové pravidlá zdvihnú náklady na založenie firmy približne o polovicu. Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, však dodáva, že tento krok môže mať aj pozitívny efekt. Vyššie nároky by totiž mohli obmedziť zakladanie fiktívnych firiem, ktoré fungujú ako takzvané biele kone. Tiež ale skonštatoval, že skutočný prínos tohto opatrenia ukáže až čas.
Rekordný počet bankrotov
Háčik nie je len v tom, čo všetko prináša samotná právna úprava. Je aj v jej načasovaní. Nové povinnosti totiž prichádzajú v období, kedy podnikateľské prostredie na Slovensku čelí vážnym problémom. Podľa údajov spoločnosti CRIF skončilo v júli v konkurze 36 firiem, čo predstavuje najvyššie číslo za posledné dva roky.
Za celý prvý polrok zbankrotovalo dohromady až 154 spoločností. Najviac konkurzov vykázal Bratislavský kraj s trinástimi prípadmi, za ktorým nasledoval Košický kraj so šiestimi zbankrotovanými firmami. Tieto spoločnosti zanechali voči štátu dlhy vo výške cez 1,4 milióna eur.
Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti CRIF, vysvetľuje, že za rastúcim počtom krachov stoja nielen problémy vo vnútri firiem, ale najmä nepriaznivé vonkajšie vplyvy. Medzi tie patrí hlavne energetická kríza, neutíchajúce vojnové konflikty, zvýšenie odvodov a zavedenie transakčnej dane.
