Od januára 2027 stúpne minimálna mzda na Slovensku na 972 eur. Pre ľudí na najhoršie platených pozíciách je to dobrá správa, no konkrétne pekári bijú na poplach. Na minimálnu mzdu sú totiž naviazané aj príplatky za prácu v noci a cez víkend, a práve vtedy sa pečie väčšina chleba a rožkov. Výrobcovia preto upozorňujú, že vyššie náklady budú musieť preniesť do cien. Koľko napokon zaplatíte v obchode, však rozhodnú najmä reťazce.
Minimálka sa priblíži k 1 000 eurám
Minimálna mzda bude od 1. januára 2027 vo výške 972 eur mesačne. Oproti tohtoročným 915 eur je to zvýšenie o 57 eur. Sociálni partneri sa na inej sume nedohodli, preto sa uplatnil zákonný automat. Ten stanovuje minimálnu mzdu na 60 percent priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov. Priemerná mzda za rok 2025 dosiahla 1 620 eur, z čoho vychádza práve suma 972 eur. Novú výšku potvrdilo aj ministerstvo práce.
V prepočte na hodinu to znamená 5,586 eura. Práve táto hodinová suma je dôležitá, pretože sa z nej počítajú zákonné príplatky.
Prečo sa toho boja hlavne pekári
Pekárne fungujú inak ako väčšina firiem. Aby ste mali ráno na pulte čerstvý chlieb, musí sa piecť v noci, a to aj cez víkendy a sviatky. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) sa v takomto príplatkovom čase vyrobí viac ako 82 percent všetkého chleba, pečiva a koláčov.
K tomu treba prirátať, že cena práce tvorí v pekárňach v priemere polovicu všetkých nákladov, v závislosti od druhu a veľkosti prevádzky. Každé zvýšenie príplatkov sa tak v tomto biznise prejaví oveľa silnejšie ako v odvetviach, kde sa pracuje bežne, teda cez deň.
Predseda zväzu Milan Lapšanský pre STVR uviedol, že pekári snahe o vyššie mzdy rozumejú. Príplatky naviazané na minimálnu mzdu však podľa neho dosahujú extrémne hodnoty, pričom zväz dlhodobo žiada, aby ich štát nastavil reálnejšie, s ohľadom na odvetvia, ktoré sa bez nočnej práce nezaobídu.
Ako sa počítajú príplatky
Príplatky sa nepočítajú zo mzdy konkrétneho zamestnanca, ale zo všeobecnej hodinovej minimálnej mzdy. V roku 2027 budú zákonné minimá takéto:
| Druh práce | Sadzba | Príplatok za hodinu | Za 8-hodinovú zmenu |
|---|---|---|---|
| Sobota | 50 % | 2,793 € | 22,34 € |
| Nedeľa | 100 % | 5,586 € | 44,69 € |
| Nočná práca (neriziková) | 40 % | 2,234 € | 17,88 € |
| Nočná práca (riziková) | 50 % | 2,793 € | 22,34 € |
Zákon za určitých podmienok umožňuje aj nižšie sadzby, napríklad pri pravidelnej víkendovej práci alebo v prevádzkach, kde sa väčšina práce vykonáva v noci. Takú dohodu však väčšinou treba mať v kolektívnej zmluve.
Podstatné je, že príplatky sa sčítavajú. Ak niekto pracuje v noci zo soboty na nedeľu, nedostane len ten najvyšší z nich, ale oba naraz. Napríklad za hodinu nočnej práce v nedeľu tak zamestnanec dostane navyše minimálne 7,82 eura. Podľa Lapšanského môže kombinácia nočnej práce, víkendu a sviatku zvýšiť hodinovú odmenu až o 240 percent.
Z tisícky takmer na 2 000 eur?
Pekári uvádzajú aj príklad, ktorý celkom pekne ukazuje, o aké sumy ide. Podľa Lapšanského môže pri hrubej mzde 1 000 eur práca v noci a cez víkendy zvýšiť hrubý príjem až o 100 eur, teda na takmer 2 000 eur. Dôležitá je však podmienka, ktorú k tomu doplnil. Platí to pre ich sektor, kde zamestnanec odpracuje v príplatkovom čase zhruba štyri pätiny svojho času.
Pre bežného zamestnanca, ktorý pracuje v noci alebo cez víkend len občas, bude nárast oveľa menší. Pre pekáreň s desiatkami ľudí na nočných zmenách je to však výrazný rozdiel v nákladoch. Zväz tvrdí, že ho nedokáže pokryť z vlastných rezerv, a preto ho premietne do cien, za ktoré predáva pečivo obchodom.
A tu sa dostávame k ďalšiemu problému. Či si za rožky a chlieb priplatíte, teda nezávisí len od pekárov. Výrobcovia predávajú tovar obchodníkom za takzvané odbytové ceny, pričom reťazce si k nim pripočítajú vlastné prirážky. Výsledná cena na pulte je teda vecou ich obchodnej stratégie.
Samotní pekári tieto prirážky dlhodobo kritizujú. Podľa zväzu sú na Slovensku často niekoľkonásobne vyššie ako prirážky, ktoré tie isté reťazce uplatňujú v iných krajinách Európskej únie. Zároveň upozorňujú, že tlak reťazcov na nízke odbytové ceny je u nás priam extrémny.
Polovicu príplatkov zhabe štát
Paradoxné je, že ani zamestnanci nedostanú z príplatkov všetko. Podľa Lapšanského im viac ako polovicu zoberie štát na daniach a odvodoch. Firma teda platí veľa, no zamestnancovi z toho na účte zostane menej ako polovica.
Slovenské pekárne podľa zväzu takto strácajú konkurencieschopnosť voči zahraničiu. Dovoz trvanlivého a mrazeného pečiva na Slovensko rastie a minulý rok presiahol 200 miliónov eur. Výrobcovia v iných krajinách EÚ podľa pekárov pracujú s flexibilnejšími modelmi odmeňovania a nečelia takému vysokému odvodovému zaťaženiu.
Zväz preto opakovane vyzýva štát, aby systém príplatkov zmenil pre odvetvia, kde sa jednoducho nedá vyhnúť práci v noci a cez víkendy. Okrem pekárov sa to podľa neho týka energetikov, záchranárov, bezpečnostných zložiek či veľkej časti služieb. SZPCC má viac ako 520 členov, od živnostníkov až po veľké priemyselné pekárne, ktoré spolu zamestnávajú vyše 12 200 ľudí.
Komu pomôže vyššia minimálka
Na druhej strane, zvýšenie minimálnej mzdy si na výplatnej páske pocíti veľa ľudí. Najviac tí, ktorí pracujú za samotnú minimálnu mzdu. Ich garantovaný mesačný aj hodinový príjem stúpne automaticky.
Polepšia si aj zamestnanci vo vyšších stupňoch náročnosti práce podľa Zákonníka práce, keďže ich minimálne nároky sa odvíjajú práve od základnej minimálnej mzdy. Platí to u zamestnávateľov, ktorí nemajú odmeňovanie upravené kolektívnou zmluvou. Každý stupeň sa zvýši o 57 eur:
| Stupeň náročnosti | Minimálny mesačný nárok 2027 | Minimálny hodinový nárok |
|---|---|---|
| 1. | 972 € | 5,586 € |
| 2. | 1 088 € | 6,253 € |
| 3. | 1 204 € | 6,920 € |
| 4. | 1 320 € | 7,586 € |
| 5. | 1 436 € | 8,253 € |
| 6. | 1 552 € | 8,920 € |
Stupeň pritom neurčuje názov pozície ani vzdelanie, ale práca, ktorú skutočne vykonávate.
Vyššie príplatky pocítia všetci, ktorí pracujú v noci a cez víkendy. Okrem pekárov to sú napríklad ľudia v trojzmenných prevádzkach, v logistických skladoch, v gastre, hoteloch a obchodoch, ale aj zdravotníci, opatrovatelia či pracovníci strážnych služieb.
Polepšia si aj tí, ktorí pracujú na dohodu. Stupne náročnosti sa na nich síce nevzťahujú, no musia dostať aspoň hodinovú minimálnu mzdu a patria im aj zákonné príplatky za sobotu, nedeľu a nočnú prácu. Od januára si tak prilepšia aj študenti či dôchodcovia na dohodu.
No ako sme spomenuli, čistý efekt zvýšenia nebude až taký výrazný. Z každého eura navyše si časť zoberie štát na odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na preddavku na daň. A keďže vyššie mzdy znamenajú pre firmy vyššie náklady, treba počítať s tým, že sa čiastočne prejavia aj v cenách tovarov a služieb. Pečivo pritom môže byť len jedným z prvých príkladov.
