Slovenská pošta pokračuje v rušení svojich prevádzok, hlavne v menších obciach, pričom od začiatku roka trvalo zatvorila už 41 takýchto pobočiek. Hovorkyňa spoločnosti Eva Peterová potvrdila, že ide o prevádzky, ktoré fungujú nad rámec poštovej licencie. S obmedzovaním dostupnosti však vyvstáva vážny problém. Tento vývoj narazil na kritiku samospráv aj starších obyvateľov, ktorí boli na osobné navštevovanie pôšt zvyknutí dlhé roky.
Čo hovorí pošta?
Ako píše spravodajský portál agentúry TASR, podľa vyjadrenia Slovenskej pošty zrušením pobočiek nie je ohrozená územná dostupnosť ani samotné doručovanie zásielok. Každý návrh na trvalú úpravu siete podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý jednotlivé prevádzky posudzuje samostatne. Pošta zdôrazňuje, že bez súhlasu regulátora žiadnu pobočku nezruší.
Posledné kroky pošty vychádzajú zo štatistických údajov, podľa ktorých od roku 2018 klesol celkový objem poštových služieb o 62 percent. Priemerný počet operácií na jedného zamestnanca spadol z pôvodných 229 na približne 116 denne. Od roku 2020 sa navyše takmer o polovicu znížil počet doručovaných zásielok aj zákazníckych úkonov priamo na pobočkách.
Zástupcovia spoločnosti zároveň ukazujú prstom na čoraz väčší záujem o digitálne a alternatívne služby. Pošta disponuje viac ako 1 060 samoobslužnými zariadeniami, pričom využívanie presmerovaní a online služieb len v priebehu minulého roku stúplo o 150 percent. Hovorkyňa dodáva, že pre seniorov a menej technicky zdatných ľudí je naďalej k dispozícii sieť doručovateľov, cez ktorých si môžu vybaviť poštové záležitosti priamo z domu.
Komplikácie pre samosprávy aj seniorov
Ako bolo spomenuté, rušenie pôšt naráža v dotknutých regiónoch na pomerne silný odpor, čoho príkladom je obec Hybe v okrese Liptovský Mikuláš, ktorá má okolo 1 500 obyvateľov. Starosta obce Karol Pavlíček kritizuje nedostatočnú komunikáciu zo strany vedenia pošty, ktoré zrušenie pobočky k 1. augustu údajne oznámilo len s krátkym predstihom, ešte k tomu bez vôle rokovať o alternatívach. Návrh pošty na zriadenie takzvanej malej pošty vedenie obce označilo za neakceptovateľný a nevýhodný, čo sa týka financií.
Obyvatelia obce musia po novom dochádzať na najbližšiu poštu 10 kilometrov, konkrétne do Liptovského Hrádku. Starosta upozorňuje aj na problém seniorov, ktorí si na odporúčanie pracovníkov pošty zriadili účty v Poštovej banke s prísľubom dostupnosti peňazí na mieste, pričom pošta vedela o chystanom zatvorení. Najbližší bezplatný bankomat je od obce vzdialený až 20 kilometrov.
Kritika potom smeruje aj k spoliehaniu sa na poštových doručovateľov. Nápor na jedinú doručovateľku, ktorá musí v obmedzenom čase prejsť celkom veľkú obec, je podľa starostu neúmerný. Zároveň zdôrazňuje, že starší obyvatelia často nevedia dobre pracovať s mobilnými aplikáciami ani online službami, pričom naučiť sa to v pokročilom veku je pre nich buď to veľmi náročné, alebo rovno nemožné.
Problém sa dostal dokonca aj na pôdu parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, rokovanie však nebolo uznášaniaschopné, keďže sa naň nedostavili koaliční poslanci ani pozvaní zástupcovia pošty.
Odbory hovoria o nízkych platoch, mestá o reforme
Milan Brlej, predseda Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií, upozorňuje, že pošta čelí zložitej situácii kvôli digitalizácii a poklesu listových zásielok. Mnohí zamestnanci majú veľmi nízke mzdy a približne dvom tisícom z nich musí zamestnávateľ doplácať do úrovne minimálnej mzdy. Nedávno síce došlo na podpis novej kolektívnej zmluvy, ktorá od januára 2027 plošne zvýši platy o 150 eur, no odbory vidia hlavný problém v organizácii práce, optimalizácii siete a v riadení spoločnosti.
K téme sa vyjadril aj viceprezident Únie miest Slovenska a primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf. Podľa neho je súčasný stav služieb v mestách a obciach dlhodobo neudržateľný. Upozorňuje, že bez rozsiahlej reformy verejnej správy sa obyvatelia musia pripraviť na ďalšie obmedzovanie a rušenie služieb, na ktoré boli doteraz zvyknutí.
