Umelá inteligencia je skvelý pomocník, ktorého služby na dennej báze využíva takmer každý jeden čo i len mierne technicky zdatný človek na planéte. Ponúka nám rýchle odpovede na otázky, pomáha nám pri práci či štúdiu, jednoducho uľahčuje náš každodenný workflow. Problémom je, že ako rastú kapacity a popularita generatívnych modelov, rastú aj nároky na prevádzku. Tie pritom nezahŕňajú len peniaze, ale hlavne vzácne suroviny, ktoré máme na Zemi v obmedzenom množstve. Preto sa u niektorých miliardárov objavil plán, že by sa dátové centrá jednoducho presunuli do kozmu. Ani to však nemusí byť ideálne riešenie.
Plány veľkých technologických gigantov na presun dátových centier na obežnú dráhu Zeme, hoci sú len v zárodku, už teraz čelia tvrdej kritike. Spoločnosti ako SpaceX, Blue Origin Jeffa Bezosa či Cowboy Space Corporation navrhujú vyslať do vesmíru milióny takzvaných orbitálnych dátových centier.
Tento nápad však narazil na odpor ochrancov životného prostredia aj odborníkov z odvetvia. V novej petícii, ktorú adresovali americkej Federálnej komisii pre komunikáciu (FCC), požadujú okamžité pozastavenie schvaľovacieho procesu týchto projektov a ich dôsledné preskúmanie, informuje The Guardian. Podľa nich by takéto projekty mohli mať na našu planétu priam devastačné dopady.
Obloha plná neporiadku
Tech giganti prezentujú svoje vesmírne vízie v pompéznych a civilizačných pojmoch, no podľa odporcov úplne ignorujú dopady na životné prostredie. Hlavný problém spočíva v znečistení, ktoré vzniká pri štartoch rakiet, ale najmä pri návrate a zhorení satelitov v atmosfére. Počas tohto procesu sa do stratosféry uvoľňujú sadze, kovy, oxidy hliníka a ďalšie škodlivé látky.
Vedci sa obávajú, že hromadenie týchto látok v citlivej vrstve atmosféry môže viesť k poškodeniu ozónovej vrstvy a vystaviť tak ľudí na povrchu Zeme nebezpečnému ultrafialovému žiareniu. Kovy sa už dokonca dostávajú aj do zón, ktoré boli doteraz nedotknuté.
Výskumy naznačujú, že uvoľnené kovy reagujú so sírovými aerosólmi v stratosfére, ktoré fungujú ako prirodzený štít Zeme pred slnečným žiarením. Presný dopad týchto chemických reakcií na globálnu klímu však zatiaľ nebol preskúmaný úplne do detailov.
Svetelný smog
Okrem ohrozenia atmosféry majú obrie konštelácie satelitov predstavovať obrovský zdroj svetelného znečistenia. Inak povedané, podľa odporcov môžu milióny svietiacich objektov na oblohe môžu natrvalo zmeniť nočnú oblohu. Tento jav nekomplikuje len prácu astronómom, ale má priam devastačné následky na prírodu. Mnohé druhy živočíchov a rastlín sú závislé od prirodzenej tmy. Svetelný smog pritom už v teraz prispieva k masívnemu úhynu hmyzu, napríklad svätojánskych mušiek.
Aby toho nebolo málo, protestujúci spochybňujú aj samotný hlavný benefit presunu dátových centier do vesmíru, a síce úľavu pre obmedzené zdroje na Zemi. Oháňajú sa argumentom, že aby bolo možné dátové centrá vystreliť do kozmu, bude na to treba kopu špecializovaných zariadení a hlavne rakiet, pričom ich samotná výroba spotrebuje gigantické objemy vzácnych kovov a nerastných surovín. Miliardári však konkrétne tejto výčitke kontrujú tvrdením, že presun dátových centier do kozmu má skôr dlhodobý benefit, nie krátkodobý.
Obchádzanie zákonov?
Myšlienka presunúť dátové centrá do vesmíru vznikla po tom, čo sa pozemné projekty veľkých technologických firiem stretli so silným odporom verejnosti naprieč celým politickým spektrom. Počet aktívnych satelitov na obežnej dráhe pritom rastie až hrozivým tempom. Kým v roku 2015 ich bolo približne 1 400, dnes ich okolo Zeme krúži okolo 15 000, pričom v priebehu desaťročia sa očakáva nárast na 100 000. A nie, v tomto čísle ešte nie sú započítané plánované dátové centrá či ich siete.
Aktivisti a právne organizácie, ktoré stojí za petíciou, upozorňujú, že predložené žiadosti firiem ignorujú americké federálne zákony. Očakáva sa, že úrady vyhodnotia, či sú tieto projekty v verejnom záujme a aký majú dopad na životné prostredie podľa Národného zákona o environmentálnej politike.
Smutným faktom, ktorý zároveň hrá eko aktivistom do kariet, je skutočnosť, že žiadna zo súkromných firiem doteraz neposkytla uspokojivé vysvetlenie, ako plánuje zmierniť kumulatívne škody spôsobené operovaním, zrážkami a rozpadom obrovského množstva satelitov. Kým Cowboy Space Corporation vo svojej žiadosti spomína len minimálne záväzky voči astronómom a SpaceX tvrdí, že zabezpečí technológie na zníženie jasu satelitov, skutočné ekologické riziko zjavne nechce riešiť nikto z nich.
Sú obavy opodstatnené?
Určite áno, nakoľko sa opierajú o hmatateľné merania. Prieskumné lety v stratosfére už potvrdili prítomnosť kovov z “umierajúcich” satelitov v sírových aerosóloch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii teploty Zeme a pri ochrane ozónovej vrstvy. Experti na vesmírnu politiku upozorňujú, že hoci sú zariadenia konštruované tak, aby pri návrate zhoreli, neustále plnenie vyšších vrstiev atmosféry odpadom a kovmi funguje rovnako nebezpečne ako dymiace priemyselné komíny na Zemi. Zásadné riziko spočíva najmä v tom, že dlhodobé následky týchto chemických reakcií v atmosfére zatiaľ nikto presne nepozná.
Na druhej strane, vizionári, ktorí stoja za týmito projektmi, vidia v orbitálnych dátových centrách obrovský potenciál. Hlavným impulzom bol čoraz väčší odpor verejnosti voči výstavbe dátových stredísk na zemskom povrchu. Pre technologických gigantov tak vesmír predstavuje cestu, ako obísť prirodzené obmedzenia našej planéty.
Konkrétne SpaceX prezentuje tento krok ako kľúčový míľnik na ceste k zabezpečeniu budúcnosti ľudstva medzi hviezdami a k uľahčeniu medziplanetárnej existencie. Iné firmy, ako napríklad Cowboy Space Corporation, zasa berú tisíce dátových satelitov ako prvý krok k vybudovaniu celkom novej energetickej siete priamo vo vesmíre.
