Európska komisia predstavila návrh, ktorý môže zásadne zmeniť energetickú politiku Únie a zároveň hlboko rozdeliť členské štáty. V rámci návrhu nového sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 chce otvoriť možnosť financovania jadrovej energie. Tento krok predstavuje radikálnu zmenu oproti súčasnosti a už stihol vyvolať okamžitú negatívnu reakciu z Nemecka. Informuje o tom Reuters.
V prílohe k masívnemu rozpočtovému návrhu v hodnote 2 biliónov eur, ktorý Komisia zverejnila v stredu, sa jadrová energia uvádza ako aktivita, ktorú môžu krajiny financovať prostredníctvom svojho národného podielu z rozpočtu. Konkrétne ide o podporu pre „nové alebo dodatočné kapacity na výrobu energie zo štiepenia inštalované v GW“.
V rámci týchto národných plánov by bolo k dispozícii približne 865 miliárd eur. Ide o prelomový návrh, keďže súčasný rozpočet EÚ explicitne zakazuje využívať napríklad regionálne rozvojové fondy na výstavbu konvenčných jadrových elektrární a umožňuje len obmedzené financovanie výskumu a vyraďovania starých reaktorov.
Okamžitá a tvrdá reakcia Nemecka
Nemecko, ktoré je tradičným odporcom jadrovej energie, reagovalo okamžite. Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider vo štvrtok uviedol, že Berlín odmieta akékoľvek dotovanie jadrovej energie z rozpočtu EÚ.
Podľa jeho slov Nemecko síce rešpektuje rozhodnutie iných krajín stavať reaktory, no rešpektovanie národnej suverenity v energetike znamená aj to, že si krajiny na túto „drahú cestu“ nebudú nárokovať prostriedky z EÚ, keďže štvrtina z nich pochádza od nemeckých daňových poplatníkov.
Ministerstvá Francúzska a Švédska, ktoré patria k najväčším zástancom jadra, situáciu bezprostredne nekomentovali.
Dlhoročný spor
Otázka jadrovej energie je v EÚ dlhodobo zdrojom napätia a v minulosti často brzdila prijímanie dôležitej legislatívy v oblasti klímy a energetiky. V poslednom období sa zdalo, že postoj Nemecka sa pod kancelárom Friedrichom Merzom zmäkčuje a Berlín už nebude namietať voči tomu, aby sa jadro v politikách EÚ vnímalo na rovnakej úrovni ako obnoviteľné zdroje. Svoj postoj zmiernili aj krajiny ako Dánsko a Taliansko.
Diplomati z niektorých členských štátov však upozorňujú, že zmäkčenie postoja sa netýka finančnej podpory. Jeden z diplomatov pre médiá uviedol, že podľa neho neexistuje žiadna šanca, aby peniaze z EÚ išli na výstavbu nových jadrových elektrární. Návrh Komisie je len začiatkom niekoľkoročných zložitých rokovaní, keďže finálnu podobu rozpočtu musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty.
Je jadro správna voľba?
Otázka, či je jadrová energia „správnou“ voľbou, je jednou z najpolarizujúcejších tém súčasnosti a nemá jednoduchú odpoveď. Tá závisí od toho, aké kritériá považujeme za najdôležitejšie – či je to boj proti klimatickej zmene, energetická nezávislosť, alebo absolútna bezpečnosť a zodpovednosť voči budúcim generáciám.
Veľkou výhodou sú takmer nulové emisie CO2. Jadrové elektrárne počas prevádzky neprodukujú prakticky žiadne skleníkové plyny. Z tohto pohľadu sú jedným z najúčinnejších nástrojov na dekarbonizáciu energetiky a boj proti klimatickej zmene.
Ďalšou silnou stránkou jadra je, že ide o spoľahlivý zdroj energie. Na rozdiel od solárnych a veterných elektrární, ktoré sú závislé od počasia, jadrová elektráreň dokáže vyrábať obrovské množstvo elektriny nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Zabezpečuje tak tzv. základné zaťaženie siete (baseload), ktoré je kľúčové pre stabilitu celej energetickej sústavy.
Za zmienku tiež stojí vysoká energetická hustota – z malého množstva jadrového paliva (uránu) je možné vyrobiť extrémne množstvo energie. Jadrová elektráreň tak zaberá neporovnateľne menšiu plochu ako napríklad solárna farma s rovnakým výkonom.
Navyše, pre krajiny, ktoré nemajú vlastné zásoby ropy alebo plynu (ako napríklad Francúzsko alebo Slovensko), predstavuje jadrová energia cestu k výraznému zníženiu závislosti od dovozu energií z politicky nestabilných regiónov.
No samozrejme, je tu aj zopár nevýhod. Tou hlavnou je odpad. Vyhorené jadrové palivo zostáva extrémne rádioaktívne po tisíce až státisíce rokov. Doteraz žiadna krajina na svete neuviedla do prevádzky finálne, trvalé hlbinné úložisko pre tento typ odpadu. Ide o obrovský technický a etický problém, ktorého riešenie prenechávame budúcim generáciám.
Čo sa týka bezpečnosti, hoci moderné reaktory majú viacnásobné bezpečnostné systémy a sú považované za veľmi bezpečné, riziko vážnej havárie nikdy nie je nulové. Havárie ako Černobyľ (1986) a Fukušima (2011) ukázali, že následky môžu byť katastrofálne, s dlhodobým dopadom na zdravie obyvateľstva a životné prostredie na obrovskom území. Práve strach z takejto udalosti je hlavným dôvodom odporu verejnosti.
Prečo sa tak EÚ rozhodla?
Skutočnosť, že Európska komisia navrhla otvoriť európsky rozpočet pre jadrovú energiu, je výsledkom dramatickej zmeny v strategickom uvažovaní, ktorú spustili najmä dve kľúčové udalosti, menovite ruská invázia na Ukrajinu a záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu.
Rozhodnutie alebo návrh Komisie nie je motivovaný náhlou „láskou“ k jadrovej energii, ale skôr pragmatickým zhodnotením novej reality. EÚ potrebuje nahradiť obrovské množstvo energie z ruského plynu spoľahlivým, predvídateľným a nízkouhlíkovým zdrojom. Obnoviteľné zdroje (vietor, slnko) sú kľúčové, ale sú nestabilné – závisia od počasia.
Jadrová energia je jediná existujúca technológia, ktorá dokáže poskytovať obrovský výkon nepretržite 24/7 a môže tak priamo nahradiť elektrárne spaľujúce plyn. Z tohto pohľadu je pre stabilitu siete počas odklonu od fosílnych palív nenahraditeľná.
EÚ sa právne záväzne zaviazala dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Dosiahnuť tento cieľ výlučne pomocou obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie je podľa mnohých expertov a analýz extrémne náročné, drahé a technicky riskantné.
Netreba však zabúdať ani na silný politický a ekonomický vplyv. Skupina krajín na čele s Francúzskom (tzv. jadrová aliancia, do ktorej patrí aj Slovensko, Česko a ďalší) dlhodobo presadzuje, aby bola jadrová energia uznaná ako strategická a čistá technológia.
