Slovenská pošta sa ohradila voči tvrdeniam o odmeňovaní svojho vedenia, ktoré minulý týždeň zverejnilo opozičné KDH. Spor sa netýka samotných zverejnených súm, ale spôsobu, akým ich hnutie vyložilo. KDH tvrdilo, že členovia predstavenstva mali priemerné mesačné zárobky až 13 973 eur a popri nich dostávali ďalšie ročné odmeny. Pošta namieta, že práve tu došlo k dvojitému započítaniu.
KDH získalo údaje cez infožiadosť po podnetoch zamestnancov na pracovné podmienky, personálny podstav a odmeňovanie. V parlamente následne zverejnilo viacero priemerných mesačných zárobkov členov predstavenstva od približne 4-tisíc do takmer 14-tisíc eur a samostatne aj odmeny v desiatkach tisíc eur. Pri jednom členovi tak vypočítalo celkový ročný príjem na približne 223 459 eur.
Pošta tvrdí, že výpočet je nesprávny
Slovenská pošta tvrdí, že suma 223-tisíc eur vznikla nesprávnym sčítaním. Údaj označený ako priemerný mesačný zárobok už podľa nej zahŕňal všetky druhy odmien vyplatené v danom období. Ak teda KDH k tomuto priemeru následne pripočítalo odmenu ešte raz, rovnaké peniaze podľa firmy započítalo dvakrát.
Pri najvyššom zverejnenom priemere 13 973 eur by dvanásť mesiacov predstavovalo približne 167 676 eur. KDH k tejto sume pripočítalo ďalších 55 783 eur a dostalo sa na približne 223 459 eur. Podľa vysvetlenia pošty však bola táto odmena už zahrnutá v mesačnom priemere. Spoločnosť zároveň uvádza, že za rok 2025 nebola žiadnemu členovi predstavenstva priznaná ročná variabilná odmena.
Pre porovnanie, priemerná hrubá mzda na Slovensku dosiahla v roku 2025 podľa Štatistického úradu 1 620 eur. Najvyšší zverejnený priemerný mesačný zárobok člena predstavenstva bol teda viac než osemnásobný.
Ako Slovenská pošta určuje odmeny
Odmeňovanie predstavenstva a dozornej rady sa podľa Slovenskej pošty riadi pravidlami stanovenými rozhodnutím Ministerstva dopravy. Pravidelná mesačná odmena pozostáva z pevnej časti odvodenej od priemernej mzdy na Slovensku a zo zložky ekonomického významu. Pri nej sa zohľadňuje obrat, rentabilita tržieb a počet zamestnancov podľa auditovanej účtovnej závierky. Slovenská pošta je pritom stopercentne vlastnená štátom a akcionárske práva vykonáva rezort dopravy.
Spor prichádza v čase rozsiahlej transformácie firmy. Ako sme informovali, z viac ako 1 300 poštových pobočiek je vyše tisíc stratových a podnik postupne redukuje sieť či skúša nové formy obsluhy. Pošta sama uvádza, že návštevnosť pobočiek za desať rokov klesla približne o 30 % a objem práce na jedného zamestnanca sa od roku 2018 znížil približne na polovicu. Výsledky podniku sa pritom zlepšili. Za rok 2025 pošta znížila plánovanú stratu 25 miliónov eur na 1,7 milióna a prvý polrok 2026 podľa vlastných údajov skončila v zisku.
