Európska únia (EÚ) sa v oblasti energetiky čoraz viac spolieha na zelené zdroje. Nové štatistické údaje (Eurostat) za 2. štvrťrok 2026 pritom potvrdzujú, že čistá energia už naozaj tvorí väčšinu vyrobenej elektriny. Až 54,1 percenta všetkej energie vygenerovanej v členských štátoch pochádzalo práve z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025 však ide o nepatrný pokles, keďže vtedy tento podiel dosahoval 54,3 percenta.
Najviac zelenej energie čerpáme zo slnka
Hlavným ekologickým zdrojom energie sú stále solárne panely. Slnečná energia zabezpečila až 41,6 percenta z celkového objemu elektriny, ktorú Únia vyprodukovala z obnoviteľných zdrojov. Pre fotovoltiku ide o výrazný medziročný skok, keďže v 2. štvrťroku 2025 tvorila 37,0 percenta. Slnko tak s prehľadom predbehlo všetky ostatné alternatívy a potvrdilo silný rozmach počas slnečných jarných a letných mesiacov.
Na druhej priečke sa umiestnila veterná energia, ktorá sa na koláči podieľala 27,7 percentami. Tretie miesto patrí vodným elektrárňam, ktoré vyprodukovali 22,6 percenta obnoviteľnej elektriny. Zvyšok energetického mixu doplnili spaľovateľné obnoviteľné palivá s podielom 7,7 percenta, zatiaľ geotermálna energia a ďalšie doplnkové zdroje prispeli poslednými 0,4 percentami.
Sme najhorší, Česko je tesne pred nami
Nie každá krajina však k týmto výsledkom prispela rovnakým dielom. Na čele rebríčka stojí Lotyšsko, kde z obnoviteľných zdrojov v 2. štvrťroku 2026 pochádzalo až 97,7 percenta elektriny, pričom ťažilo najmä z vody a slnka. Tesne za ním skončilo Dánsko s hodnotou 94,3 percenta, ktoré sa opiera predovšetkým o silný vietor. Trojicu najúspešnejších uzatvára Chorvátsko s podielom 92,2 percenta, kde zásadnú úlohu zohrali vodné elektrárne.
Naopak, tie najnižšie priečky sme obsadili my a naši susedia. Vôbec najnižší podiel zelenej elektriny v celej Európskej únii zaznamenalo práve Slovensko, kde obnoviteľné zdroje zabezpečili iba 19,8 percenta výroby. Len o kúsok lepšie dopadla Česká republika s podielom 20,9 percenta. Trojicu krajín s najmenším využitím čistej energie kompletizuje Malta, ktorá dosiahla úroveň 24,5 percenta.
Prečo je to problém
Posledná priečka v podiele obnoviteľných zdrojov je pre nás väčší problém, než sa môže zdať, hoci je pravda, že aj táto minca má dve strany. Väčšinu elektriny vyrábame bez priamych emisií uhlíka, keďže sa vo veľkom spoliehame na jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
Z pohľadu európskej legislatívy a smerníc, konkrétne smernice RED III, sa však jadrová energia nepočíta medzi obnoviteľné zdroje. Brusel v tomto smere sleduje len vietor, slnko či vodu.
Problém je to hlavne kvôli postihom, ktoré môžu z nepriaznivých čísel časom vyplynúť. Ak členský štát nezapracuje potrebné európske pravidlá do svojich zákonov alebo dlhodobo neplní záväzné národné ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov, Komisia spustí takzvané konanie o porušení povinnosti (infringement).
Tento proces sa môže skončiť až pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý štátu vymeria jednorazovú pokutu a denné penále za každý ďalší deň meškania. Takéto sankcie sa bežne pohybujú v miliónoch eur.
Rizikom je tiež ohrozenie prístupu k európskym peniazom a strata konkurencieschopnosti nášho priemyslu. Značná časť financií z Plánu obnovy či modernizačných fondov je podmienená práve reformami na podporu zelených zdrojov a zjednodušením povoľovacích procesov pre solárne a veterné parky. Ak tieto míľniky nesplníme, môžeme o tieto štedré dotácie prísť.
Aby toho nebolo málo, veľké zahraničné firmy čoraz častejšie vyžadujú zmluvy na odber výlučne zelenej elektriny. A pokiaľ ju na Slovensku nebudeme mať dosť, noví investori môžu dať prednosť iným, zelenším krajinám.
Slovensko teda má čo dobiehať. Niekto vždy musí byť posledný, no záleží na tom, s akým výsledkom.
