Elon Musk oficiálne potvrdil názov pre novú konšteláciu, ktorá má zahŕňať až jeden milión AI satelitov na obežnej dráhe. Na rozdiel od siete Starlink, ktorá dáta iba prenáša, budú nové družice fungovať ako samostatné vesmírne servery poháňané solárnou energiou. Prvé dva prototypy s označením AI1 odštartujú na začiatku roka 2027, pričom masová produkcia sa plánuje na koniec toho istého roka v novej továrni Gigasat, píše Teslarati. A ten názov? Starmind.
Tradičné dátové centrá by sa už čoskoro mohli stať minulosťou. Elon Musk oficiálne potvrdil, že plánovaná konštelácia satelitov zameraných na umelú inteligenciu ponesie názov Starmind a jej strojcom nebude nik iný, než SpaceX. Tento krok nasleduje po tom, čo začiatkom týždňa na verejnosť prenikla žiadosť o registráciu ochrannej známky spoločnosťou xAI.
V oficiálnych dokumentoch pre Federálnu komisiu pre komunikáciu (FCC) je Starmind opísaný ako masívna vesmírna sieť, ktorú by malo v budúcnosti tvoriť až jeden milión pokročilých AI satelitov rotujúcich pozdĺž zemskej orbity.
Je pritom veľmi dôležité rozlišovať medzi už existujúcim projektom Starlink a novým systémom Starmind. Hoci oba koncepty stavajú na rovnakej orbitálnej infraštruktúre, ich účel je úplne odlišný. Starlink funguje čisto ako komunikačná sieť. Jeho družice prijímajú a iba ďalej posielajú dáta medzi jednotlivými bodmi na Zemi, čím vytvárajú vysokorýchlostnú internetovú sieť. Samotné satelity informácie nijakým spôsobom nespracovávajú ani nad nimi nepremýšľajú. Vykonávajú presne tú istú funkciu ako optický kábel, ktorá je zakopaný hlboko pod zemou, len vysoko nad našimi hlavami.
Starmind je úplne o niečom inom. Namiesto obyčajného presúvania dát budú satelity dáta priamo spracovávať pomocou umelej inteligencie. Výpočty budú prebiehať priamo na obežnej dráhe vďaka integrovaným palubným procesorom, ktoré budú čerpať energiu z obrovských solárnych panelov. Kým satelit Starlink je v podstate len veľmi rýchlym potrubím na dáta, Starmind je plnohodnotný server.
V praxi to umožní AI modelom vykonávať inferenciu, spracovávať zložité prompty a generovať odpovede priamo vo vesmíre. Výsledky budú následne odosielané koncovým používateľom kdekoľvek na Zemi, a to v priebehu len pár milisekúnd. Celý proces sa tak zaobíde bez toho, aby dáta museli čo i len prejsť okolo dátových centier na zemi.
Ideálne riešenie?
Kľúčovú úlohu v tomto projekte zohrá asi všetkým známa vesmírna loď Starship. Tá dokáže pri každom jednom štarte vyniesť na obežnú dráhu 30 až 50 špeciálnych satelitov typu AI1. Každý takýto let doručí do vesmíru ekvivalent desiatok klasických serverových rackov.
Toto riešenie má obrovský výhodu v tom, že na obežnej dráhe nie je potrebné kupovať žiadne pozemky, netreba žiadať o povolenia na pripojenie k elektrickej sieti a taktiež odpadá akákoľvek potreba budovať zložitú chladiacu infraštruktúru. Môže sa vám to zdať ako prestrelené riešenie, no realita je iná. Pravdepodobne ide o najlepšie možné riešenie. Ale prečo?
SpaceX sa touto novou cestou vydáva najmä preto, že klasické dátové centrá (na Zemi) narážajú na limity. Prevádzkovatelia čelia kritickému nedostatku fyzického priestoru a odporu miestnych komunít, ktorý súvisí hlavne s gigantickou spotrebou elektrickej energie a vody. Získať povolenia pre takto rozsiahle stavby je preto čoraz komplikovanejšie a drahšie.
Vesmír naopak ponúka neobmedzenú solárnu energiu, prirodzené chladenie vďaka tamojšiemu vákuu a logicky, nie sú tu žiadne stavebné úrady ani katastre. Elon Musk vo svojej prezentácii z 8. júna uviedol, že očakáva, že vesmír sa už v priebehu dvoch až troch rokov stane finančne najvýhodnejším miestom na prevádzku a nasadenie výpočtovej techniky pre AI. Prvé dva prototypy s AI1 majú naplánovaný štart na začiatok roka 2027. Masová produkcia by sa mala rozbehnúť toho istého roka v úplne novom závode Gigasat.
Široké využitie pre všetkých
A nie, nasadenie dátových centier vo vesmíre rozhodne nebude znamenať nutné kompromisy vo výkone či tempe rozvoja súčasných či budúcich AI modelov. A to je ďalší dôvod, prečo je toto riešenie asi najlepšie, aké mohlo byť.
Konštelácia orbitálnych AI procesorov bude schopná spracovávať výpočtové úlohy pre kohokoľvek a kdekoľvek na planéte. Odozva celého systému sa bude merať v milisekundách, čo je práveže obrovský posun oproti sekundám, ktoré si dnes vyžaduje smerovanie dát cez cloudové úložiská na rôznych kontinentoch. Pokiaľ sa projekt Starmind podarí vybudovať v plánovanom rozsahu, SpaceX sa môže vo veľmi krátkom čase stať hlavným prenajímateľom výpočtového výkonu pre nové AI riešenia. Inak povedané, v tomto segmente si pravdepodobne vybuduje rovnaké dominantné postavenie, aké si pár rokov dozadu vybudovala vybudovala vďaka sieti Starlink.
