SpaceX pripravuje na utorok 23. júna štart údajne revolučnej návratovej kapsuly Starfall, ktorá bola vyvinutá v takmer úplnej tajnosti. Unikátny modul v tvare plochého disku vraj dokáže z obežnej dráhy bezpečne dopraviť až tonu nákladu, čo je 30-násobne viac, než koľko zvládne konkurencia v tomto momente. SpaceX by týmto krokom vstúpila do lukratívneho biznisu orbitálnej manufaktúry, kde chce kompletne ovládnuť trh s výrobou liekov a polovodičov v stave beztiaže. Téme sa venuje server Teslarati.
To, že Elon Musk má často nepredstaviteľné plány, nie je žiadnym tajomstvom. Viackrát ale ukázal, že aj zdanlivo nemožné veci sa dajú zrealizovať, keď sa do nich naleje dosť expertízy, času a samozrejme aj peňazí. A po novom sa chystá na ďalší takýto úspech.
SpaceX sa totiž chystá prepísať pravidlá priemyselnej výroby priamo, a to za využitia zemskej orbity. Už v utorok (23. júna) plánuje uskutočniť historicky prvý testovací let svojej prísne tajnej návratovej kapsuly s názvom Starfall.
Štartovací slot pre raketu Falcon 9 sa otvára o 6:43 ráno východoamerického času z rampy Space Launch Complex 40 na základni Cape Canaveral, pričom záložné okno je naplánované na rovnaký čas o deň neskôr. Samotná SpaceX nevydala k tomuto stroju žiadne oficiálne vyhlásenie, poskytla len strohé letové detaily. Všetky doterajšie kľúčové informácie sa na verejnosť dostali výhradne cez schvaľovacie protokoly a regulačné dokumenty úradov FAA a FCC.
To, čím sa kapsula Starfall zásadne odlišuje od všetkého, čo doteraz do vesmíru lietalo, je jej samotný aerodynamický tvar. Na rozdiel od tradičných kónických modulov, ktoré využíva nákladná loď Dragon alebo akýkoľvek iný funkčný návratový modul súčasnosti, Starfall má tvar úplne plochého disku. Tento netradičný lietajúci tanier meria na šírku približne 3,1 metra, pričom na výšku dosahuje iba necelých 75 centimetrov.
Celková hmotnosť telesa je 2 100 kilogramov, pričom z obežnej dráhy dokáže na Zem bezpečne dopraviť až 1 000 kilogramov nákladu. Možné je to práve vďaka špecifickej diskovej geometrii, ktorá maximalizuje celkovú konštrukčnú efektivitu a objem nákladu voči celkovej hmotnosti. Tepelný štít sa navyše tesne pred dopadom mechanicky oddelí, čo záchranným tímom v Tichom oceáne umožní vyloviť kapsulu a štít úplne samostatne.
Likvidácia konkurencie vo vertikálnom monopole
Zásadný rozdiel medzi projektom Starfall a existujúcimi konkurenčnými firmami, ako je napríklad startup Varda Space Industries, spočíva v celkovej kapacite a ekonomike prevádzky. Kým súčasní priekopníci dokázali vybudovať základy trhu orbitálnej výroby, no na Zem vracajú len relatívne ľahké náklady, Starfall dokáže počas jedinej misie prepraviť zhruba 30-násobne viac materiálu.
Celý systém je navyše od začiatku navrhnutý pre masovú sériovú výrobu a hladké nasadenie na raketách Falcon 9 aj na systéme Starship. Takejto kombinácii obrovského nákladného objemu a priameho prístupu k vlastným raketám momentálne nedokáže konkurovať vôbec nikto. SpaceX sa tak týmto krokom dostáva do priameho konkurenčného boja s firmami, ktoré si dnes u nej poriadne platia za vynesenie svojich vlastných zariadení do kozmu.
Hlavnou cieľovkou pre Starfall je takzvaná orbitálna manufaktúra. Ide hlavne o špecializovanú výrobu farmaceutických produktov, proteínových kryštálov, polovodičov a pokročilých optických vlákien novej generácie. Všetky tieto high-tech materiály majú spoločnú jednu vec, a to tú, že sa kvôli fyzikálnym zákonom nedajú vyrobiť na povrchu Zeme, respektíve pod vplyvom zemskej gravitácie.
V úradných dokumentoch FAA sa dlhodobý účel kapsuly Starfall opisuje ako vybudovanie sebestačného komerčného trhu s vesmírnou výrobou. Zariadenie sa má stať priamym priemyselným nástupcom končiacej Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, ktorej vyradenie z prevádzky sa plánuje na záver tejto dekády. SpaceX dokonca vraj už aktívne rokuje s Pentagonom o bleskovom doručovaní vojenského nákladu kamkoľvek na svete.
Mikrogravitácia môže byť nová zlatá baňa
Dôvod, prečo sa mnohé priemyselné odvetvia tak urputne snažia presunúť časť svojej výroby na obežnú dráhu, spočíva v gravitácii. Na Zemi totiž príťažlivosť spôsobuje, že jednotlivé materiály sa počas výroby usadzujú, nežiadúco oddeľujú a nezriedka sa deformuje ich štruktúra. V prostredí mikrogravitácie (na orbite) však tieto fyzikálne limity neplatia. To umožňuje vytvárať materiály s de facto dokonalou molekulárnou štruktúrou.
SpaceX už v tejto chvíli plne kontroluje globálny prístup k vesmírnym štartom, čo z nej robí akéhosi hlavného prenajímateľa priestoru pre všetkých konkurentov, pokiaľ ide o vesmírnu logistiku. Projekt Starfall túto pozíciu zmení na absolútne vertikálne vlastníctvo celého reťazca. SpaceX už nebude len obyčajným prepravcom, ktorý vynáša cudzie kapsuly “tam hore”, ale bude sama prevádzkovať vlastné moduly, vlastniť kompletnú návratovú logistiku a inkasovať čisté zisky priamo od koncových zákazníkov z priemyslu.
Pri pohľade na satelitnú sieť Starlink, projekt Colossus či fúziu s xAI, zapadá Starfall do konzistentného vzorca. SpaceX identifikuje strategické vrstvy infraštruktúry, od ktorých sú ostatní závislí, a následne pracuje na ich ovládnutí. Návrat nákladu z orbitálnej výroby je zrejme ďalšou položkou na tomto zozname.
Pokiaľ utorkový test, otvorenie padákového systému a finálne vylovenie z oceánu prebehnú presne podľa plánu, zrejme okamžite bude nasledovať druhý testovací let. Ak obidva testy dopadnú na výbornú, SpaceX získa ideálnu pozíciu na to, aby mohla začať Starfall ponúkať ako plnohodnotnú komerčnú službu. Prvými platiacimi zákazníkmi budú s najväčšou pravdepodobnosťou farmaceutické korporácie a vedci z oblasti materiálových vied. Následne sa systém začne škálovať pre potreby armády a širšieho priemyselného sektora.
