Slovensko sa stalo terčom dlhodobej ruskej kybernetickej kampane, ktorá cielila na vládne siete aj kritickú infraštruktúru európskych krajín. Európska únia tentoraz nezostala pri všeobecnom podozrení. Verejne pomenovala konkrétnu ruskú tajnú službu aj skupinu, ktorá mala útoky vykonávať.
EÚ a jej členské štáty pripísali škodlivé aktivity 16. centru ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, známej pod skratkou FSB. Táto jednotka má riadiť viacero kybernetických skupín vrátane mimoriadne nebezpečnej Turly.
Medzi napadnuté krajiny EÚ výslovne zaradila Slovensko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko a Fínsko. Podľa informácií STVR útoky na Slovensku potvrdili ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo investícií aj Národný bezpečnostný úrad. Terčom mala byť kritická infraštruktúra, energetika a zbrojársky priemysel.
V systéme môžu zostať celé roky
Turla patrí medzi najstaršie a najsofistikovanejšie štátom podporované hackerské skupiny. Namiesto okamžitého zablokovania služby alebo zašifrovania všetkých súborov sa často snaží zostať nepozorovane v napadnutej sieti a dlhodobo zbierať informácie.
Ukradnuté prístupy, interné dokumenty alebo údaje o fungovaní organizácie potom možno využiť pri špionáži, dezinformačných kampaniach aj pri príprave ničivého útoku. Napadnutie systému preto nemusí byť sprevádzané okamžitým výpadkom, ktorý by si všimli zamestnanci alebo verejnosť.
Slovensko pritom nečelí podobnému prípadu prvýkrát. Vo februári sme informovali, že ruská vojenská rozviedka zneužila kompromitované slovenské vládne účty na rozosielanie infikovaných dokumentov. O niekoľko mesiacov neskôr sa ukázalo, že ruskí hackeri na Slovensku ovládli aj niektoré routery.
Najvážnejšie následky mala nedávna operácia v Poľsku. Ruskí útočníci sa koncom minulého roka pokúsili poškodiť desiatky zariadení v energetike a tepláreň zásobujúcu približne 500-tisíc ľudí. Útok mal nenávratne zničiť údaje, no bezpečnostné systémy jeho najhoršiu časť zastavili.
Európa zavádza sankcie, Slovensko zostalo pri stanovisku
EÚ v reakcii na ruské operácie zaviedla sankcie proti deviatim ľuďom a štyrom subjektom zapojeným do širšieho ruského kybernetického ekosystému. Na zozname sú príslušníci vojenskej rozviedky GRU, prevádzkovatelia infraštruktúry využívanej kyberzločincami aj proruské hackerské skupiny útočiace na energetiku, vodárne a ďalšie základné služby.
Slovensko spoločné odsúdenie podporilo. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo aj súhlas so zavedením európskych sankcií. Vláda však neoznámila samostatnú diplomatickú odpoveď, zvolanie Bezpečnostnej rady SR ani predvolanie ruského veľvyslanca.
Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Rakúsko pritom ruských diplomatov predvolali. Opozícia preto vyzýva premiéra Roberta Fica na zvolanie bezpečnostnej rady a ministra zahraničných vecí Juraja Blanára na predvolanie veľvyslanca Ruskej federácie.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru-SD reagoval, že aktuálna situácia si podľa neho predvolanie veľvyslanca nevyžaduje. Úrad vlády do uzávierky STVR neodpovedal na otázku, či premiér plánuje zvolať bezpečnostnú radu.
