Sú to už vyše štyri roky, čo vypukla vojna medzi Ukrajinou a Ruskom. Mierové rokovania opakovane zlyhávajú a na oboch stranách sa pomaly míňajú sily. No nielen tie. Míňajú sa aj kľúčové tovary, vrátane pohonných látok, teda aspoň v niektorých regiónoch. A smutným faktom je, že presne takéto stavy vytvárajú ideálne podmienky pre vznik čierneho trhu.
Akútny nedostatok benzínu a nafty hlásia aj obyvatelia Krymu. A práve tu sa po novom prišlo na veľmi zaujímavú stratégiu, ktorú možno klasifikovať ako veľmi scestnú formu fundraisingu.
Obmedzenia a kolaps neefektívneho prídelového systému nútia mnohých vodičov robiť zúfalé rozhodnutia. Viacerí obyvatelia Krymu sa pokúšali obísť úradné nariadenia a dostať sa k nedostatkovému benzínu. No nevyšlo im to. Tým sa dostávame k falošným QR kódom, ktoré však nesmerovali peniaze na účty podvodníkov či nelegálnych predajcov. Smerovali na účet fondu, ktorý nakupuje vojenskú techniku pre Ukrajinské ozbrojené sily, vysvetľuje UkrMedia.
Mohlo by vás zaujímať
Prídelový systém na QR kódy
Kríza na čerpacích staniciach prinútila ruskú okupačnú správu v Sevastopoli k zavedeniu prísneho prídelového systému. Každý vodič mal nárok na osobný QR kód, ktorý mu umožňoval nakúpiť maximálne 20 litrov benzínu pre konkrétne vozidlo. Ďalší nákup bol možný až po uplynutí siedmich dní.
Mnohých asi neprekvapí, že tento mechanizmus skolaboval prakticky okamžite. Prvá dostupná séria kódov sa vyčerpala v priebehu jedinej hodiny. Následne dochádzalo k deaktivácii už vydaných kódov, čo bolo spôsobené výpadkami v samotných dodávkach paliva. Vodiči trávili v dlhých radoch na čerpacích staniciach celé hodiny, pričom ani platný kód im nezaručoval, že naozaj natankujú.
Situácia sa vyhrotila v júni, kedy boli okupačné orgány donútené pozastaviť voľný predaj pohonných hmôt. Dostupné zásoby presmerovali výhradne pre potreby zdravotníkov, komunálnych služieb a bezpečnostných zložiek. Práve tieto obmedzenia vytvorili priestor pre vznik čierneho trhu s fiktívnymi poukážkami.
Namiesto paliva nedobrovoľná pomoc pre armádu
Chaos v systéme a zlyhania pri výdaji kódov využili nateraz neznámi predajcovia. Na internete sa začali objavovať ponuky na zakúpenie QR kódov, ktoré sľubovali možnosť natankovať mimo stanovených limitov a bez čakania. Vodiči v zúfalej snahe získať vzácny benzín ochotne posielali peniaze na uvedené účty.
Háčik, ako už asi viete, je v tom, že tieto kódy boli v skutočnosti falošné, a teda neslúžili na zakúpenie paliva. Získané financie putovali do fondu určeného na nákup pick-upov a terénnych vozidiel pre jednotku 110. samostatnej mechanizovanej brigády Ukrajinských ozbrojených síl. Žiaľ, obyvatelia Krymu sa o skutočnom príjemcovi svojich platieb dozvedeli až po uskutočnení prevodov.
Koľko takto zarobili?
Správy zatiaľ neuvádzajú presný počet obetí tejto “akcie” ani celkovú sumu, ktorú sa takto podarilo od zúfalých vodičov vybrať. Na sociálnych sieťach sa však už objavilo video priamo od príslušníkov 110. brigády, ktoré potvrdzuje, že naozaj získali tieto finančné prostriedky.
Tento prípad jasne ukazuje, aké vážne dôsledky môže mať pretrvávajúca palivová kríza a netransparentné rozdeľovanie surovín na okupovanom polostrove. Pokusy obísť pravidlá stanovené okupačnou správou skončili tak, že ľudia zostali bez benzínu, no zároveň nevedomky pomohli zabezpečiť dopravné prostriedky pre ukrajinskú armádu.
Dostanú peniaze naspäť?
Pravdepodobnosť, že sa poškodeným vodičom vrátia peniaze, ktoré chceli minúť na benzín, je prakticky nulová. Nakupovali totiž na čiernom trhu s cieľom obísť oficiálne nariadenia a obmedzenia, kvôli čomu sa ocitli mimo akejkoľvek právnej ochrany. Navyše, prevod finančných prostriedkov prebehol dobrovoľne na neznáme účty.
Vzhľadom na to, že vybrané peniaze skončili na účtoch ukrajinského fondu pod kontrolou ukrajinských zložiek, okupačné orgány na Kryme nemajú žiadny právny ani technický dosah na to, aby tieto financie zaistili a vrátili pôvodným majiteľom.
A to nie je všetko. Aj keby sa rozhodli situáciu nahlásiť na polícii či úradoch ako podvod, vystavili by sa riziku zo strany okupačných úradov. Priznaním k nákupu by totiž potvrdili nielen snahu o obídenie oficiálneho prídelového systému, ale zároveň by museli vysvetľovať bankové prevody, ktoré skončili v prospech ukrajinskej armády.
Vzhľadom na platné represívne zákony okupačnej správy by tak zrejme nedostali pomoc, ale skôr obvinenie z finančnej podpory nepriateľa či dokonca vlastizrady. Preto sa všetko s najväčšou pravdepodobnosťou skončí bez oficiálnych vyhlásení.
