Ruská federácia plánuje zaviesť úplný zákaz vývozu nafty pre všetkých účastníkov trhu. Prečo? Vraj tým chce stabilizovať situáciu na domácom trhu. Kremeľ už dávnejšie úplne zastavil export benzínu a leteckého paliva, pričom najnovšie zvažuje aj dovoz palív zo zahraničia. Rozhodnutie prichádza po sérii intenzívnych útokov na tamojšiu ropnú infraštruktúru, čo prehlbuje nedostatok pohonných látok v niektorých regiónoch. Informáciu priniesol spravodajský portál agentúry TASR.
Rusko sa pravdepodobne pripravuje na zavedenie radikálneho opatrenia v oblasti energetiky. Podľa najnovších vyhlásení tamojšej vládnej garnitúry plánuje Moskva zaviesť kompletný zákaz vývozu nafty do zahraničia. Tieto informácie oficiálne potvrdil podpredseda ruskej vlády Alexander Novak, pričom na jeho slová sa odvolávajú ako agentúra Reuters, tak aj rešpektovaný odborný portál OilPrice.com.
Pokiaľ na tento zákaz naozaj dôjde, nafta doplní zoznam, na ktorom, ako bolo spomenuté o pár riadkov vyššie, je už dlhšie benzín a letecké palivo. Na obe tieto komodity v súčasnosti zo strany Ruska platí absolútne embargo na export.
Rusko si vo svete dlhodobo drží pozíciu tretieho najväčšieho producenta ropy na svete. Napriek tomuto de facto dominantnému postaveniu však krajina od vypuknutia vojny na Ukrajine (koncom februára 2022) drvivú väčšinu údajov, hlavne tých o presnom objeme svojej produkcie a reálnom vývoze, tají a odmieta ich akokoľvek zverejňovať. Hlavným dôvodom pre čoraz tvrdšie obmedzovanie exportu hotových pohonných látok vyzerajú byť ničivé útoky na ruskú ropnú infraštruktúru a rafinérie. Tieto incidenty vážne narušili spracovateľské kapacity v krajine.
Hrozí nedostatok
Moskva k obmedzovaniu dodávok na svetové trhy pristupuje systematicky. V prípade benzínu najskôr zaviedla iba čiastočný zákaz vývozu, no neskôr pravidlá sprísnila a obmedzenie rozšírila na úplne všetkých účastníkov trhu, a to bez výnimky. Začiatkom tohto júna ruské úrady oficiálne oznámili aj plošný zákaz vývozu leteckého paliva.
Najnovšie vyhlásenie Alexandra Novaka potvrdzuje, že k rovnakému scenáru smeruje aj nafta. Tento zákaz budú sprevádzať ďalšie dodatočné opatrenia, ktoré majú za cieľ umelo zvýšiť celkový objem dostupných pohonných látok na domácom trhu. Ruský denník Vedomosti v tejto súvislosti dokonca uviedol, že Moskva kvôli vážnemu nedostatku paliva v niektorých regiónoch, hlavne tých odľahlejších, reálne zvažuje riešiť situáciu spätným dovozom pohonných látok zo zahraničia.
To je celkom zaujímavý obrat v doterajšej rétorike. Ešte začiatkom tohto mesiaca, počas konania Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade, totiž viceprezident tvrdil, že nie je potrebné pristupovať k plošnému zákazu vývozu nafty. Je ale pravda, že dodal, že pokiaľ by sa situácia na domácom trhu výrazne zhoršila, zavedenie tohto tvrdého opatrenia do praxe nemožno úplne vylúčiť.
Tvrdý dopad na distribučné kanály
V súčasnosti je legislatíva nastavená tak, že zákaz vývozu nafty a lodného paliva sa vzťahuje iba na tie obchodné spoločnosti, ktoré tieto komodity priamo samé osebe nevyrábajú. Pre samotných ťažiarov a spracovateľov teda doposiaľ platila akási výnimka. V prípade benzínu a leteckého benzínu už obmedzenia dopadli na úplne všetkých obchodníkov.
Plánované rozšírenie zákazu exportu nafty na všetky firmy bez rozdielu teda ušedrí veľmi tvrdý ranu viacerým zahraničným trhom. Mnohé krajiny sú totiž naďalej v značnej miere závislé od stabilných dodávok ruskej nafty. Hoci na ňu oficiálne platia sankcie, štáty ju dovážajú prostredníctvom nepriamych distribučných kanálov, respektíve cez tretie krajiny. Inak povedané, zákaz môže spôsobiť rast cien nafty na globálnom trhu, čo by rozhodne nebol dobrý scenár, keďže stále nie je úplne vyriešená situácia na Blízkom východe.
Tu vo februári vypukol konflikt medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi. Malo ísť o bleskovú operáciu, no napokon sa na celé mesiace zatvoril Hormuzský prieliv, kľúčová námorná trasa, cez ktorú za bežných okolností prúdi zhruba pätina svetových dodávok ropy. Pochopiteľne, odstavenie tejto tepny viedla k obrovskému rastu cien ako benzínu, tak aj nafty.
Teraz síce platí 60-dňové memorandum o porozumení, avšak stále to nie je definitívny mier. Ak sa dôvera medzi Spojenými štátmi a Iránom znova naruší, Hormuz sa pravdepodobne znova zablokuje. A keď k tomu pridáme zákaz vývozu nafty z Ruska, máme zarobené na scenár, kedy majitelia áut na naftu budú radšej chodiť pešo alebo autobusom.
Ukrajina má dosť vojny
Ako bolo spomenuté, ruská infraštruktúra pohonných látok utrpela v posledných týždňoch vážne škody. Minulý týždeň vo štvrtok zahájila Ukrajina masívny dronový útok na Moskvu, ktorý zasiahol aj miestnu rafinériu.
Ruské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že v priebehu 24 hodín bolo po celej krajine zachytených a zničených takmer 1 000 dronov a k tomu štyri ukrajinské riadené strely. Okrem hlavného mesta bol zasiahnutý aj ropný sklad v južnej Rostovskej oblasti, kde si útok vyžiadal jednu obeť.
Zelenskyj v nadväznosti na udalosti vyhlásil, že Kyjev opäť raz zasiahol moskovskú oblasť takzvanými sankciami s dlhým dosahom, čo je eufemizmus, ktorý ukrajinská armáda bežne používa pre svoje strategické údery v ruskom vnútrozemí. Zdôraznil, že je najvyšší čas túto vojnu ukončiť, a že Rusko musí podniknúť potrebné diplomatické kroky. Zároveň potvrdil, že tento dronový úder bol priamou reakciou na ruský útok na Kyjev z týždňa predtým, ktorý okrem iného zapálil významnú náboženskú pamiatku. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
