Slovenská vláda otvorila tému výrazne lacnejšieho cestovania vlakmi a autobusmi. Premiér Robert Fico chce presunúť časť ľudí z áut do verejnej dopravy, najmä v čase rastúcich cien palív. Zatiaľ však nie je známe, o koľko by cestovné kleslo, koho by sa opatrenie týkalo ani kedy by začalo platiť.
Benzín sa koncom júla predával približne za 1,713 eura za liter a nafta za 1,668 eura. Fico tvrdí, že vláda spolupracuje so Slovnaftom na stabilizácii cien a zároveň rokoval s ministrom dopravy Jozefom Rážom o cenovom zatraktívnení železničnej a autobusovej dopravy.
Ministerstvo dopravy potvrdilo, že interné diskusie prebiehajú. Konkrétny návrh, harmonogram ani spôsob financovania však zatiaľ nepredstavilo.
Cena sama vodičov nepresvedčí
Prezident Zväzu autobusovej dopravy Peter Sádovský upozorňuje, že ľudia pri výbere dopravy sledujú najmä cenu a dostupnosť spojov. Lacnejší lístok tak môže zvýšiť záujem, no iba vtedy, keď autobus alebo vlak chodí dostatočne často.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej je výraznejšie skeptickejší. Vodiči zvyknutí na pohodlie auta podľa neho neprestanú jazdiť iba preto, že verejná doprava zlacnie. Problémom zostávajú pomalé trate, zanedbaná infraštruktúra a v neposlednom rade aj nespoľahlivé spoje.
SaS namiesto nových dotácií navrhuje znížiť spotrebnú daň z palív a dočasne aj DPH. Tvrdí, že takýto krok by pomohol všetkým vodičom a nevytváral ďalšiu dotačnú schému v čase, keď Slovensko ročne produkuje približne sedem miliárd eur nového dlhu.
Kto zaplatí lacnejšie autobusy?
Štát dokáže priamo ovplyvniť najmä ceny železničnej dopravy, ktorú objednáva ministerstvo. Regionálne autobusy a mestskú hromadnú dopravu však financujú kraje a mestá, ktoré sú samostatné a vláda im nemôže jednoducho nariadiť lacnejšie cestovné bez kompenzácie. Ak by kabinet zmenil tarify nariadením, výpadok príjmov by musel samosprávam uhradiť zo štátneho rozpočtu. Mnohé mestá a kraje pritom zápasia s nedostatkom peňazí a v poslednom období cestovné skôr zvyšovali.
Púchov ukazuje, že bezplatná doprava fungovať môže, no nie zadarmo. Mesto na ňu každoročne dopláca približne 600-tisíc eur a vlastní celého dopravcu. Podobný model si preto nemôže dovoliť každá samospráva.
Bezplatné vlaky prilákali milióny ľudí
Skúsenosť z roku 2014 ukazuje, že cena dokáže cestovanie výrazne ovplyvniť. Po zavedení bezplatných vlakov pre žiakov, študentov a dôchodcov vzrástol počet cestujúcich ZSSK zo 47 miliónov v roku 2014 na 57 miliónov o rok neskôr.
Nie je však isté, koľko z nových cestujúcich predtým pravidelne používalo auto. Zvýhodnenie oslovilo najmä skupiny, ktoré už vlak využívali alebo sa k nemu vrátili. Podobné opatrenia vyskúšali aj ďalšie krajiny. Nemecko v roku 2022 zaviedlo mesačný lístok za 9 eur, ktorý si počas troch mesiacov kúpili desiatky miliónov ľudí. Rakúsko ponúka celoročný Klimaticket za 1 095 eur.
