Medzi Európskou komisiou a slovenskou vládou sa vyhrotil ďalší spor, tentokrát ohľadom uznávania zahraničných sobášov. Brusel pripomenul Slovensku, že má povinnosť rešpektovať rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a plne uplatňovať európske právo. Európska komisia potvrdila, že bude veľmi pozorne sledovať prípad dvoch slovenských občanov rovnakého pohlavia, ktorým ministerstvo vnútra odmietlo zapísať ich sobáš, konkrétne rakúsky, do osobitnej matriky. Vraj ak to bude potrebné, Brusel neváha použiť všetky dostupné právne nástroje.
Rezort zápis odmietol, pár sa obrátil na súd
Celý tento konflikt vznikol po tom, čo ministerstvo vnútra nevyhovelo žiadosti Ivana Novotného a Metoda Špačka, píšu Aktuality na základe informácií TASR. Dvojica požadovala zápis svojho manželstva, ktoré uzavreli v Rakúsku v roku 2020, do osobitnej matriky na Slovensku. Rozhodnutie o zamietnutí im prišlo v liste, ktorý podpísal priamo ministrom vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Dotknutý pár sa však vzdať nemieni a voči tomuto rozhodnutiu plánuje podať správnu žalobu na Správnom súde v Bratislave. Podobnú žiadosť o zápis rakúskeho sobáša podal na matrike aj opozičný poslanec Michal Sabo.
Slovenská strana svoje stanovisko obhajuje platnou legislatívou. Ministerstvo vnútra tvrdí, že súčasný právny stav mu neumožňuje zapísať zahraničné manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Podobne sa vyjadril aj premiér Robert Fico, podľa ktorého Ústava Slovenskej republiky uznanie takýchto zväzkov nedovoľuje, keďže definuje manželstvo výhradne ako zväzok muža a ženy.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ
Prípad nabral na vážnosti hlavne kvôli rozsudku Súdneho dvora EÚ z novembra minulého roku. Ten sa týkal obdobnej situácie dvoch poľských občanov, ktorí uzavreli manželstvo v Nemecku. Súdny dvor vtedy jednoznačne konštatoval, že hoci členský štát nemá povinnosť zaviesť homosexuálne manželstvá do svojho vnútroštátneho práva, je povinný uznať manželstvo dvoch občanov Únie uzavreté v inom členskom štáte. Táto povinnosť vyplýva zo slobody pohybu občanov EÚ a práva EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi.
Európska komisia navyše pripomenula, že už v novembri začala voči Slovensku konanie o porušení povinností, známe ako infringement. Dôvodom je práve novelizácia ústavy, ktorá spochybňuje zásady prednosti a jednotného uplatňovania európskeho práva. Bruselu prekáža najmä článok ústavy, ktorým sa Slovensko odvoláva na svoju zvrchovanosť v hodnotových a etických otázkach.
Kto tu ťahá za kratší koniec?
Je nutné upozorniť, že z právneho hľadiska má v oblastiach, ktoré spadajú pod európsku legislatívu, jednoznačne navrch Európska únia. Platí tu totiž takzvaný princíp prednosti európskeho práva. To znamená, že ak sa vnútroštátny zákon alebo dokonca ústava členského štátu dostane do rozporu s európskym právom či rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, štát má povinnosť upraviť svoje predpisy tak, aby boli v súlade s pravidlami Únie.
Slovensko sa k tomuto záväzku dobrovoľne prihlásilo pri svojom vstupe do Európskej únie v roku 2004. Ak sa však štát odvoláva na národnú zvrchovanosť v hodnotových otázkach, nastáva právny a politický stret, ktorý musí vyriešiť až európsky súd.
Hrozia nielen pokuty
V prípade, že by sa spor medzi Slovenskom a EÚ ešte viac vyostril a štát by odmietol konať v súlade s pravidlami, Európska komisia posunie konanie o porušení povinností do ďalšej fázy. To znamená podanie žaloby na Súdny dvor EÚ. Ak tento súd dá za pravdu Európskej komisii, no Slovensko napriek tomu nevydá potrebné rozhodnutia či nezmení svoju prax, komisia môže podať druhú žalobu.
V nej už navrhne konkrétne sankcie (pokuty), ktoré zahŕňajú jednorazovú pokutu vo výške miliónov eur a zároveň denné penále za každý deň, počas ktorých trvá stav porušovania.
No pokuty by neboli jedinou nepríjemnou dohrou. Ignorovanie rozsudkov a spochybňovanie nadradenosti európskeho práva môže viesť k spusteniu mechanizmu podmienenosti eurofondov. V najkrajnejšom prípade by tak Slovensku hrozilo zmrazenie alebo úplné pozastavenie vyplácania európskych peňazí z bežných fondov aj z Plánu obnovy.
Okrem finančných strát by zrejme došlo aj na výrazný pokles politického vplyvu a reputácie krajiny v rámci celej Európskej únie.
