Samoobslužné pokladne sa za posledné roky stali bežnou súčasťou supermarketov a čoraz častejšie sa objavujú aj v menších prevádzkach či reštauráciách. Nie všade sa však na ich rozširovanie pozerajú iba ako na technologický pokrok. Jedno európske mesto sa rozhodlo automatizáciu obchodov zaťažiť samostatnou daňou a opatrenie už v tomto roku premietlo aj do svojho rozpočtu.
Ide o belgické Liège, ktoré od roku 2026 vyberá 519 eur ročne za každú samoobslužnú pokladňu. O zavedení opatrenia sme informovali ešte minulý rok, keď ho miestne zastupiteľstvo schválilo. Medzičasom už nejde iba o plán. V oficiálnom rozpočte mesta na rok 2026 je daň samostatnou položkou a radnica z nej očakáva príjem 77 400 eur.
Daň sa netýka iba klasických pokladní
Mesto za automatickú pokladňu považuje zariadenie, cez ktoré si zákazník sám vybaví objednávku alebo prevezme a spracuje tovar pred zaplatením. Pravidlá zahŕňajú aj riešenia využívajúce RFID, pri ktorých sa produkty rozpoznajú bez klasického manuálneho naskenovania čiarových kódov.
Pri supermarkete s desiatimi samoobslužnými pokladňami tak poplatok dosahuje 5 190 eur. Pri pätnástich zariadeniach už ide o 7 785 eur. Liège odôvodňuje nové zaťaženie najmä ochranou pracovných miest a snahou vyrovnať podmienky medzi veľkými reťazcami schopnými investovať do automatizácie a menšími obchodníkmi.
Obchodníci sa obrátili na súd
Práve toto zdôvodnenie však vyvolalo odpor podnikateľských organizácií. Belgické UCM a obchodná federácia Comeos tvrdia, že samoobslužné pokladne automaticky neznamenajú rušenie pracovných miest. Podľa nich sa časť zamestnancov presúva k dopĺňaniu tovaru, pomoci zákazníkom alebo dohľadu nad samotnými automatickými zónami. UCM preto ešte vo februári potvrdila, že spolu s Comeos napadla nariadenie na belgickej Štátnej rade a žiada jeho zrušenie. Organizácie daň označujú za ďalšiu záťaž v čase rastúcich miezd, energií a ďalších prevádzkových nákladov.
Liège pritom nie je prvým belgickým mestom, ktoré sa vydalo touto cestou. Podobnú daň vo výške 519 eur už dávnejšie zaviedlo mesto Seraing. Aj proti tamojšiemu nariadeniu sa obchodníci obrátili na Štátnu radu, čo ukazuje, že ide o mimoriadne citlivý spor, ktorý nemá pochopenie u úplne všetkých.
