Od 7. júla 2026 platí v Európskej únii nové všeobecné bezpečnostné nariadenie, ktoré prikazuje montovať do všetkých novoregistrovaných osobných áut a dodávok balík pokročilých asistentov. Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvoláva povinný systém varovania pred rozptýlením, ktorý pomocou nepretržite zapnutej infračervenej kamery monitoruje pohyby očí, žmurkanie, ale aj napríklad zívanie vodiča, píše autonext.co. Hoci únia argumentuje vyššou bezpečnosťou na cestách, legislatíva čelí ostrej kritike verejnosti. Tá sa obáva neustáleho sledovania, ako aj toho, že nové autá budú kvôli nej zdražovať. Montovanie takýchto systémov totiž nie je zadarmo.
Menej smrteľných nehôd na európskych cestách je nepochybne ušľachtilý a dôležitý cieľ, no najnovšie opatrenia Európskej únie so sebou prinášajú háčik, ktorý mnohým motoristom nie je vôbec po chuti. Ak si po novom kúpite v Európe nové auto, automaticky dostanete do výbavy dodatočné technologické prvky, bez ohľadu na to, či ste o ne žiadali alebo nie.
Od 7. júla totiž vstúpila do platnosti nová vlna povinných bezpečnostných prvkov pre všetky novoregistrované osobné automobily a dodávky. Zatiaľ čo niektoré z týchto riešení dávajú racionálny zmysel, iné vyvolávajú vlnu znepokojenia a podľa niektorých prekračujú hranicu osobnej slobody a súkromia za volantom.
Podľa nového Všeobecného bezpečnostného nariadenia Európskej únie musí každý nový osobný automobil a dodávka registrovaná od tohto dátumu obsahovať čerstvú várku asistenčných systémov. Do tejto povinnej výbavy patrí pokročilé núdzové brzdenie, ktoré je schopné spoľahlivo detegovať cyklistov a chodcov, vylepšený výhľad smerom vpred pre vodiča, prísnejšie testovacie požiadavky na opotrebované pneumatiky a rozšírené zóny bezpečnostného skla na lepšiu ochranu chodcov pri prípadnom strete.
Mohlo by vás zaujímať
Na papieri ide o rozumné a ťažko spochybniteľné prvky, ktoré skutočne majú potenciál zachraňovať ľudské životy. Vrásky na čele a zdvihnuté obočie však vyvoláva jeden konkrétny systém, ktorým je povinné monitorovanie rozptýlenia vodiča.
Neustále pod dohľadom infračervenej optiky
Tento kontroverzný systém využíva pokročilé infračervené kamery, ktoré sú neustále namierené priamo na tvár človeka, ktorý sedí za volantom. Úlohou softvéru je nepretržite analyzovať správanie vodiča. Detailne sleduje pohyby očí, frekvenciu blikania, smer, kam sa človek práve pozerá, a dokonca aj zívanie. Cieľ tohto systému je na prvý pohľad legitímny, keďže ospalosť a nepozornosť patria medzi hlavné príčiny obrovského počtu smrteľných dopravných nehôd. Avšak neustále aktívna kamera, ktorá vám v reálnom čase študuje tvár a mimiku, vyvoláva u ľudí prinajmenšom zmiešané pocity, u niektorých dokonca obavy o súkromie. Obavy sú o to väčšie, že táto technológia by mohla byť v blízkej budúcnosti priamo prepojená s ďalšími detekčnými systémami.
Je dôležité upresniť, že tieto prísne pravidlá nemajú spätnú účinnosť. To znamená, že ak v súčasnosti vlastníte staršie vozidlo, tieto zmeny sa vás vôbec netýkajú. Vaše terajšie auto je teda plne legálne aj bez týchto kamier. Netreba nič montovať. Opatrenie sa striktne vzťahuje iba na novo registrované autá po včerajšom dátume. Vozidlá vyrobené po tomto termíne bez daného balíka už nebude možné v Európe legálne prihlásiť do evidencie.
Odpor veľkej časti vodičov sa momentálne sústreďuje na dva hlavné faktory. Prvým sú neustále rastúce finančné náklady. Ľudia sa boja toho, že ďalšia povinná elektronika opäť umelo potlačí ceny nových áut smerom nahor. Druhým faktorom sú obavy zo sledovania. Mnohí sa jednoducho odmietajú stotožniť s myšlienkou, že ich niekto neustále monitoruje vždy, keď si sadnú do svojho auta.
Kde je tá hranica?
Európska únia je však v tomto smere neoblomná, pričom sa bráni tvrdými štatistickými dátami. De facto neustále poukazuje na bezpečnosť.
Podľa európskych orgánov problémom nie je len ospalosť, ale napríklad aj taký alkohol, ktorý je prítomný zhruba pri štvrtine všetkých smrteľných nehôd v Európe. Samozrejme, zabudnúť potom nemožno ani na neprimeranú rýchlosť, ktorá má na svedomí zhruba 30 percent z nich.
V tejto otázke je však hranica medzi etikou a bezpečnosťou veľmi tenká. Lepšie núdzové brzdenie pred chodcami, prísnejšia kontrola kvality pneumatík a lepší výhľad z kokpitu sú bezpochyby správne a konštruktívne kroky, ktoré reálne pomôžu znížiť frekventovanosť dopravných nehôd. Na druhej strane, neustály monitoring interiérových kamier a sledovacích zariadení v niečom, čo vodiči prirodzene považujú za súkromný priestor, je pochopiteľný dôvod na obavy.
Automobilový priemysel v Európe sa tak zrazu ocitol v bode, kedy sa maže rozdiel medzi autom, ktoré vám v kritickej situácii pomáha, a vozidlom, ktoré vás nepretržite stráži. Nová legislatíva navyše prichádza len krátko po tom, čo Brusel otvoril tému áut, ktoré by v budúcnosti dokázali samé automaticky zabrzdiť pri prekročení povolenej rýchlosti.
Všetky tieto kroky jasne ukazujú smer, akým sa priemysel uberá. Je ním viac bezpečnosti, hoc aj za cenu obety na súkromí. Či je tento prístup správny, ukáže čas. Stojí ale za zmienku, že čoraz širšia plejáda povinných inteligentných systémov u mnohých motoristov iba prehlbuje náklonnosť k jednoduchým a analógovým autám.
Podstatná časť komunity motoristov sa zhoduje na tom, že bezpečnejšie cesty sú rozhodne vítaným cieľom, no nemali by sa dosahovať za každú cenu, respektíve na úkor osobnej slobody alebo peňaženiek vodičov.
