Slovensko pripravuje legislatívu, ktorá by mohla obmedziť prístup detí do 16 rokov k sociálnym sieťam. Tento návrh by sa mal dostať do parlamentu v septembri. Ako prvá takýto zákaz odklepla Austrália, a to pod hrozbou obrovských pokút pre technologické platformy, ktoré sa rozhodnú nové pravidlo nerešpektovať. No žiaľ pre tamojších zákonodarcov, mladí sú pomerne technicky zruční, a preto zákaz začali šikovne obchádzať cez VPN. Vzniká teda dôležitá otázka. Má takáto reštrikcia vôbec význam? Odpovedi sa podrobne venovali Správy STVR.
Internet a sociálne siete sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, a to bez ohľadu na vek. Je však pravda, že mladšie ročníky s nimi nevedia úplne správne pracovať, hoci to nie je ani tak ich vina. Vyrastajú popri algoritmoch, ktoré sú často navrhnuté tak, aby zneužívali naše slabosti. Starší sú skúsenejší, vyspelejší, takže dokážu temné vzorce spracovávať lepšie. A čo je hlavné, vedia lepšie rozlíšiť fikciu od reality.
To automaticky neznamená, že pre deti sú sociálne siete iba škodlivé. Slúžia im aj na zábavu a hlavne ide o de facto neobmedzený zdroj informácií. No tá temná stránka je jednoducho natoľko hrozivá, že ju nemožno ignorovať, hoc aj napriek všetkým tým skvelým výhodám.
Psychológovia, lekári aj samotní tvorcovia obsahu čoraz hlasnejšie upozorňujú na vážne dopady hlavne na duševné zdravie mládeže. Tie siahajú od masívnej kyberšikany, cez poruchy príjmu potravy až po hlboké úzkostné stavy. Na alarmujúcu situáciu už zareagovali aj niektoré svetové vlády. Úplne prvou krajinou, ktorá pristúpila k plošnému riešeniu a zákazu sociálnych sietí pre deti, sa stala Austrália. Veľmi podobný scenár v tejto chvíli začína zvažovať aj Slovensko, kde štátne orgány paralelne pripravujú legislatívne návrhy s rovnakým cieľom.
Dnešná realita aj v slovenských rodinách a školách totiž ukazuje, že sociálne médiá fungujú príliš nekontrolovateľne. Podľa odborných odporúčaní by deti nemali konzumovať takýto typ obsahu pred dovŕšením 13. roku života. Štatistiky z praxe však hovoria niečo úplne iné, nakoľko takmer 90 percent detí vo veku desať až jedenásť rokov, ktoré navštevujú piaty ročník základných škôl, už má vytvorené vlastné profily na rôznych platformách.
Takzvaná generácia alfa, do ktorej spadajú deti vo veku od piatich do štrnástich rokov, sa narodila do sveta, kde je internet de facto základnou životnou potrebou, a nepozná realitu bez neho. Napríklad slovenská influencerka a youtuberka Martina „Moma“ Horňáková potvrdila, že za ňou bežne chodia malé dievčatá vo veku 6 až 7 rokov s tým, že ju poznajú z internetu.
V čom sú algoritmy škodlivé?
Úplne iné detstvo zažívali starší tvorcovia, ako napríklad influencer a youtuber Matej „Selassie“ Slažovský, ktorý spomína, že počas jeho puberty bol taký Facebook ešte len v plienkach, pričom jedinou platformou bol pre neho YouTube. Hlavný rozdiel vidí v tom, že v minulosti neexistoval extrémne krátky a rýchly obsah.
Kým staršia generácia bola zvyknutá sledovať aj polhodinové videá, dnes sa pozornosť detí kvôli dynamickým formátom ráta na sekundy. Tento trend má katastrofálne následky. Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil na vyjadrenia odborníkov, podľa ktorých už dochádza dokonca aj na pokles inteligencie. Kým v minulosti mala každá nasledujúca generácia vyššie IQ ako tá pred ňou, dnešná mládež sa vyberá opačným smerom.
Zuzana Matzová, lekárka z Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH v Bratislave, k tomu dopĺňa, že s príchodom moderných sietí deti oveľa ťažšie kontrolujú svoje emócie. Súčasná generácia sa podstatne menej rozpráva, menej sa zapája do reálneho kolektívu a namiesto od svojich starých rodičov a blízkych sa učí od neznámych identít na internete.
Sociálne siete sú pritom pre Slovákov druhým najdôležitejším zdrojom informácií, hneď po televízii. Kým v celej Európskej únii sú siete hlavným zdrojom pre 40 percent populácie, na Slovensku je to viac ako polovica všetkých občanov. V našom online priestore neohrozene dominuje Facebook s podielom 75 percent, za ktorým nasleduje YouTube, Instagram a TikTok.
Samozrejme, to nemusí byť hneď zlá štatistika, keďže mnohé deti môžu na internet sledovať aj zaujímavý a náučný obsah, nie iba bizár. No žiaľ, práve ten bizár má väčšinový podiel. Aké obrovské riziká pre mladistvých v tomto prostredí číhajú, ukázal aj redakčný experiment s fiktívnym profilom 13-ročného dievčaťa na TikToku. Hneď po registrácii zaplavili nový účet videá plné vulgarizmov, sexuálnych podtónov a rasistických motívov.
Čo je však najhoršie, po týždni používania algoritmus dievčaťu ponúkol príspevok od inej používateľky, ktorá otvorene hovorila o tom, že už nechce byť na tomto svete. Sociológ Jakub Hankovský vysvetľuje, že najväčšie riziko platforiem spočíva v tom, že deti sa dostávajú k obsahu bez akejkoľvek vonkajšej regulácie. Ak algoritmus ušije ponuku na mieru a podsúva deťom samovražedné myšlienky, je zrejmé, že ich psychike to veľmi neprospeje. Matzová potvrdila, že kým v minulosti bolo sebapoškodzovanie u 11 až 12-ročných detí raritou, dnes sa s ním na psychiatrii stretávajú na dennej báze.
Internet je krutý, no deti to nechápu
Deti v online priestore často sledujú životy celebrít a influencerov, ktoré ich neraz navádzajú na nebezpečné výzvy, ako je nadmerné užívanie liekov či preskakovanie z vlaku na vlak. Pochopiteľne, to môže viesť nielen k trvalým ujmam na zdraví, ale až k úmrtiu. Deti navyše neustále prepadajú ilúzii dokonalého života tvorcov, v dôsledku čoho vnímajú ten svoj ako nudný. Detská psychologička Mária Tóthová Simčáková upozorňuje rodičov, aby spozorneli vždy, keď ich dieťa stráca skutočných kamarátov a nevie si nájsť inú činnosť ako počítač, mobil a siete, jednoducho virtuálny svet.
Na internete totiž masívne kvitnú nielen zlé nápady, ale aj kyberšikana. Deti, ktoré sú v osobnom kontakte milé, dokážu byť vo virtuálnom svete extrémne kruté, pričom si vôbec neuvedomujú, že internet ani zďaleka nie je anonymný. Navyše, trestnoprávna zodpovednosť u nás začína už od 14 rokov.
Aj preto sa v slovenskej politike rozbieha debata o zavedení tvrdých, zákonom podložených pravidiel, respektíve reštrikcií. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ potvrdil, že rezort komunikuje s domácimi aj zahraničnými odborníkmi, a to s cieľom pripraviť legislatívnu normu, o ktorej konkrétnej podobe by sa malo rokovať už na septembrovej schôdzi parlamentu. Minister školstva Tomáš Drucker tvrdí, že pripravovaný zákon by nemal byť len suchou reguláciou platforiem, ale komplexným nástrojom na predchádzanie radikalizácii a mobilizácii k násiliu, ktorý zasiahne ako online, tak aj offline svet.
Experti však varujú pred určitými úskaliami. Špecialista na etiku a reguláciu AI Matúš Mesarčík upozorňuje, že štát nesmie ísť nad rámec európskeho aktu o digitálnych službách, inak by bola úprava neplatná. Právnička Katarína Kročková zasa vidí riziko v konflikte s ochranou súkromia pri overovaní veku pomocou občianskych preukazov či biometrie tváre. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto metóde vidí akúsi strednú cestu, kedy by používateľ preukázal svoj vek len raz.
Zákaz nie je zázračný liek
Ako bolo spomenuté, prvou krajinou, ktorá pristúpila k radikálnemu zákazu sociálnych sietí pre deti, bola Austrália. Opatrenie sa vzťahuje na všetky osoby mladšie ako 16 rokov.
K tomuto kroku sa odhodlala po tom, čo miera samovrážd v dôsledku tlaku digitálneho prostredia stúpla na 12 prípadov na 100 000 obyvateľov. Austráliou sa inšpirovala aj Malajzia či francúzsky parlament. Vo Francúzsku prešiel zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov, ktorý nadobudne plnú platnosť vo všetkých školských zariadeniach od septembra tohto roku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na margo toho uviedol, že vlády a regulátori musia spoločne vytvoriť bezpečný internetový priestor.
Tieto pilotné projekty však ukázali, že samotný zákaz nie je riešením na všetko. Hneď v prvý deň platnosti zákona v Austrálii si tínedžeri našli návody, ako systém obísť. Vo veľkom si zakladajú nové účty pod falošnými menami a používajú VPN služby, vďaka ktorým zmenia svoju virtuálnu polohu na európske krajiny ako Holandsko či Francúzsko, čím obmedzenia veľmi rýchlo obídu.
V Austrálii navyše štát netrestá deti ani rodičov pokutami, celá finančná zodpovednosť leží na pleciach technologických firiem. Ak sieť nezabráni prístupu detí, hrozí jej pokuta až 49 miliónov austrálskych dolárov. Problém je však aj v tom, že pre gigantov ako Meta, pod ktorú spadá Facebook či Instagram, je to zanedbateľná čiastka. Takúto sumu zarobí v priebehu dvoch hodín.
Zástupcovia spoločnosti reagovali s tým, že ochrana mladých si vyžaduje pravidlá naprieč celým online trhom, pričom poukazujú na vlastné opatrenia, ako sú automaticky súkromné účty tínedžerov či nočné stišovanie notifikácií.
Efektivitu zákazu do istej miery spochybůje aj riaditeľka bratislavskej základnej školy Erika Drgoňová. Podľa nej to u detí vyvolá prirodzenú túžbu po zakázanom ovocí. Právnička Kročková aj minister Migaľ sa z tohto dôvodu zhodujú, že namiesto represií má oveľa väčší potenciál dôsledná regulácia algoritmov a spoločný postup na úrovni celej Európskej únie.
