Kedysi vojny vyzerali v určitých ohľadoch úplne inak ako dnes. Čoraz viac sa namiesto tankov a bombardérov využívajú malé, tiché a extrémne rýchle bezpilotné drony. No hoci majú kompaktné rozmery, postupne sa stávajú najväčším zabijakom na fronte. Napriek tomu však tento trend nevedia k inštalácii laserových zbraní alebo využívaniu elektromagnetických pulzov. Namiesto toho sa rozbehol iný fenomén, a to budovanie obrovských “pletivových” tunelov. Presne to sa deje aj na Ukrajine.
Podľa nového oficiálneho stanoviska ukrajinského ministerstva obrany, ktoré bolo zverejnené v sobotu, sa investície do tohto typu ochrany rozrástli do priam gigantických rozmerov. Bezpečná logistika v tesnej blízkosti frontu zostáva pre armádu absolútnou prioritou, kvôli čomu sa pracuje na zabezpečení kľúčových zásobovacích trás, píše Business Insider.
Tunel dlhý ako celá Florida
Armáda len v priebehu tohto roka stihla na frontových cestách nainštalovať až 822 kilometrov špeciálnej protidronovej ochrany. Pre lepšiu predstavu, je to o desiatky kilometrov viac, než predstavuje celková dĺžka amerického štátu Florida (od jeho severných hraníc s Georgiou až po najjužnejšie mesto Key West). To je po cestách zhruba 719 kilometrov.
A čo navyše, tempo budovania nepoľavuje. Práve naopak. Ministerstvo spresnilo, že len v priebehu mája bolo položených približne 210 kilometrov tejto masívnej sieťovej bariéry. Celý proces prebieha pod taktovkou Štátnej špeciálnej dopravnej služby. Jej príslušníci priamo pozdĺž zraniteľných ciest montujú robustné drevené alebo kovové rámy, cez ktoré následne napínajú pletivo.
Žiadny drahý zázrak
Zaujímavé na tomto riešení je, že tu nie je v podstate nič high-tech. A rovnako tu nie sú žiadne gigantické náklady. Drvivá väčšina tejto protidronovej sieťoviny nepochádza z tajných vojenských laboratórií. Ide o úplne obyčajné recyklované siete, ktoré sa bežne využívajú v poľnohospodárstve alebo pri priemyselnom rybolove. Veľká časť tohto materiálu prúdi na front vo forme darov od západných spojencov.

No hoci je “technológia” jednoduchá, zdá sa, že je mimoriadne účinná. Tieto ťažké siete sú totiž navrhnuté tak, aby do svojej štruktúry okamžite zamotali prilietajúce útočné drony. Sú obzvlášť efektívne pri blokovaní a zachytávaní rýchlo rotujúcich čepelí vrtúľ. Akonáhle sa vrtuľa zamotá do siete, dron okamžite stráca vztlak a stabilitu, čím sa jeho misia definitívne končí. A keďže táto misia spočíva v odpálení výbušnej nálože na prechádzajúce vozidlo, znamená to záchranu ľudských životov.
Prečo zlyhali moderné rušičky?
Ukrajinské aj ruské sily spočiatku experimentovali s montovaním ochranných pletív a takzvaných „klietok“ priamo na obrnené vozidlá a tanky. Zlom prišiel koncom roka 2023, kedy sa siete začali masívne využívať na zakrývanie fixných pozícií a celých úsekov diaľnic.
Tento masový prechod na mechanické bariéry mal kľúčový technologický dôvod. Na bojisko totiž vo veľkom vtrhli takzvané vláknovo-optické drony, ktoré sú s operátorom spojené fyzickým, ultra-tenkým káblom z optického vlákna. Tieto drony sú z princípu imúnne voči akémukoľvek rádiofrekvenčnému rušeniu.
Tradičné systémy elektronického boja (EW), ktoré dovtedy dokázali drony úspešne odpájať od signálu a posielať k zemi, tak celkom rýchlo stratili význam. A keďže elektronika zlyhala, musela prísť fyzická prekážka, hoc aj v podobe recyklovanej rybárskej siete.
Rusko bolo prvou stranou, ktorá začala budovať tieto pletivové tunely vo veľkom meradle. Videá z jari minulého roku odhalili kompletne zakryté diaľnice v Doneckej oblasti. Do tejto taktiky teraz vo veľkom investuje aj Ukrajina. Tamojšie mnisterstvo obrany uviedlo, že v poslednom období inštaluje v priemere až 8,3 kilometra sietí každý deň. Pre porovnanie, vlani to bolo zhruba 3,8 kilometra za deň.
Ak zrátame doterajšie oficiálne štatistiky, Ukrajina za posledné dva roky natiahla už najmenej 1 158 kilometrov, čo je ako ísť z Bratislavy do Luxemburska (a pár drobných).
Takmer geniálne riešenie
Hoci sú tieto dlhé tunely efektívne, armáda si plne uvedomuje, že nejde o stopercentne dokonalé riešenie. Ich najväčšou nevýhodou je postupná únava materiálu.
Drony narážajú do sietí vo vysokej rýchlosti a často nesú výbušniny. Opakované vlny dronových náletov dokážu v napnutom pletive pomerne rýchlo vytvoriť trhliny a veľké diery. Akonáhle sa tak stane, je problém. Inteligentne riadené drony naložené trhavinou dokážu cez tieto vzniknuté trhliny v sieti plynule vkĺznuť priamo do vnútra tunela. Tam následne dokážu doslova „ležať a vyčkávať“ na moment, kedy bude pod nimi prechádzať vojenská technika, zásobovacie kamióny alebo pechota, a zahájiť útok zvnútra.

