Ako sme vás informovali aj na našom webe, členstvo v Európskej únii je pre Slovensko životne dôležité. Prináša nám istotu a hlavne obrovské sumy peňazí. Za uplynulé dve desaťročia ku nám z Bruselu prišli miliardy eur, ktoré mali naše vlády využiť na modernizovanie infraštruktúry, školstva, zdravotníctva, ako aj na vymazanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Realita je však iná.
Nová správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, na ktorú upozornil spravodajský portál agentúry TASR, detailne zmapovala čerpanie európskych fondov v rokoch 2004 až 2025. A výsledky nie sú zrovna radostné. Podľa predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho si Slovensko za celkovú efektivitu využívania týchto peňazí zaslúži na vysvedčení iba priemernú „trojku“.
Hoci eurofondy prispeli k makroekonomickej stabilite a hospodárskemu rastu, skutočnú účinnosť investícií dlhodobo zraňuje príliš veľa byrokracie, slabý štátny dohľad, nedostatočná koordinácia a alarmujúco nízka miera prevencie proti podvodom.
Koľko sme dostali na hlavu?
Od oficiálneho vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 až do konca roka 2025 prijala naša krajina z európskeho rozpočtu 25,6 miliardy eur. Keď toto číslo rozpočítame na drobné, zistíme, že na jedného obyvateľa Slovenska pripadá celková suma 5 327 eur, čo v prepočte znamená približne 21 eur mesačne po dobu celých 20 rokov.
“Skúsenosť dvadsiatich rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia,“ konštatuje vo svojej správe NKÚ.
A je to práve kvalita inštitúcií a stabilita prostredia, v čom Slovensko fatálne zlyhalo. Eurofondy sa pre náš štát stali drogou, ktorá namiesto toho, aby stimulovala tvorbu zdravého hospodárskeho prostredia, postupne vytlačila domáce zdroje. Verejné investície z vlastného štátneho rozpočtu sme takmer úplne stopli a nahradili ich európskymi peniazmi.
Výsledok? Eurofondy (bez započítania výdavkov na obranu) postupne začali tvoriť viac ako polovicu všetkých verejných investícií na Slovensku. V roku 2015 to bolo dokonca 80 percent. Hoci teda Fico často argumentuje proti EÚ, ktorá už postupne s nami stráca nervy, máme jasný dôkaz, že sme od jej peňazí doslova závislí. A to nie je dobre.
Najviac sa plytvá na veciach, ktoré sú zadarmo
Šéf NKÚ pri prezentácii správy upozornil na mýtus slovenskej politiky, a to konkrétne ten, že najdôležitejším ukazovateľom úspechu je vyčerpať eurofondy na 100 percent za každú cenu. Takýto prístup je podľa neho zvrátený a vedie k obrovským škodám. „Ak míňame len preto, lebo to máme v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol.
Vláda de facto vyhadzuje peniaze von oknom. Podľa kontrolórov hlavne preto, lebo štát nie je schopný priebežne plánovať veľké projekty, čo vedie k časovej tiesni. Inak povedané, zrazu si uvedomí, že ešte musí veľa minúť v krátkom horizonte, čo vedie k neúčinným investíciám.
Najväčší problém sa však ukrýva v samotnom nastavení dotačných podmienok. Andrassy poznamenal, že najviac sa z eurofondov čerpá a zároveň nimi plytvá tam, kde má prijímateľ len 10-percentnú či nulovú účasť. Keď totiž mestá, obce, štátne podniky alebo organizácie dostanú 100-percentne pokryté projekty (projekty zadarmo, ktoré sú financované z cudzích peňazí), výrazne klesá ich osobná zodpovednosť, tlak na stráženie rozpočtu. Výsledkom sú predražené lavičky, nefunkčné cyklotrasy či zbytočné (a taktiež skôr nefunkčné) IT systémy.
NKÚ dokonca definuje jasný, priebežne sa opakujúci vzorec. Zlyhania sa točia v kruhu a trpí nimi takmer každý projekt, ktorý je financovaný z eurofondov. Vzorec vyzerá nasledovne:
- Katastrofálna a odfláknutá príprava projektových zámerov,
- Nesúlad v metodike a administratívne chyby,
- Nízka kvalita a zaujatosť odborného hodnotenia projektov,
- Fluktuácia štátnych zamestnancov po každej výmene vlády,
- Chýbajúce merateľné ukazovatele (štát nekontroluje reálny prínos, ale len bločky),
- Nerovnomerné čerpanie, ktoré sa v panike presúva na úplný koniec oprávnených období.
Práve kvôli týmto chybám stále nedokážeme splniť hlavný cieľ eurofondov, teda znížiť, ideálne eliminovať regionálne rozdiely.
Brusel láme palicu
Zistenia kontrolného úradu asi pre mnohých nie sú ktovieakým prekvapením. A nie sú ním ani pre vedenie Európskej únie. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Peter Stano potvrdil, že závery NKÚ sú v súlade s tým, čo Európska komisia slovenskej vláde opakuje už dlhé roky.
Zároveň poslal slovenskej vláde varovanie. Ak chce Slovensko uspieť a riadne využiť potenciál príspevkov, ktoré nám posielajú daňoví poplatníci z bohatších členských krajín EÚ, musí radikálne a ideálne hneď zmeniť svoj prístup, respektíve systém spravovania fondov.
Čas sa totiž kráti. Stano pripomenul, že nový európsky rozpočet, ktorý sa aktuálne začína pripravovať, bude s najväčšou pravdepodobnosťou úplne posledným rozpočtom, v ktorom bude Slovensko vedené ako čistý prijímateľ financií. Kvôli ekonomickému posunu a príchodu nových, chudobnejších kandidátskych krajín sa Slovensko už čoskoro presunie do pozície čistého platcu. To znamená, že my budeme zo svojich daní dotovať rozvoj iných štátov.
Ako z kola von?
NKÚ zároveň upozorňuje, že existuje riešenie. Andrassy poznamenal, že sa treba poučiť z minulých prešľapov a úplne decentralizovať správy eurofondov. Štát a ministerstvá by mali prepustiť rozhodovanie o peniazoch priamo do regiónov, čiže samosprávnym krajom, mestám a obciam. Tie najlepšie vedia, čo im chýba, a teda dokážu financie využiť efektívnejšie.
Hovorí tiež o transparentnosti. Ako odstrašujúci príklad fungovania štátnej správy dáva do pozornosti Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktorá vraj nie je nič viac, než systémové zlyhanie.
