Ambiciózny európsky projekt Future Combat Air System (FCAS), ktorý mal priniesť najmodernejšie bojové lietadlo všetkých čias, bol definitívne zrušený. Hlavným dôvodom krachu boli nezhody ohľadom financovania a kontroly nad vývojom, ktoré sprevádzali neustále spory medzi leteckými gigantmi Airbus a Dassault.
Projekt, ktorý mal byť výkladnou skriňou technologickej nezávislosti Európy a priniesť na oblohu najvyspelejší zbraňový systém v histórii, sa oficiálne zrútil ako domček z karát. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz sa po mesiacoch rokovaní dohodli na zrušení vývoja a výroby bojovej stíhačky novej generácie.
Program známy pod skratkou FCAS (Future Combat Air System), na ktorom sa malo okrem dvoch európskych veľmocí podieľať aj Španielsko, tak definitívne končí, píšu Správy STVR.
Pôvodný plán predpokladal, že všetky zúčastnené strany sa budú na projekte podieľať úplne rovnakou finančnou účasťou, čo malo zaručiť aj spravodlivé rozdelenie priemyselného know-how. Zásadný zlom (a zároveň narušenie dôvery) však nastal vo chvíli, keď Francúzsko navrhlo zvýšenie svojho finančného podielu na projekte. Paríž si tým zrejme chcel zabezpečiť dominantné postavenie a získať oveľa väčšiu kontrolu nad celým rozhodovacím procesom. S takýmto krokom však Nemecko a Španielsko striktne nesúhlasili.
Veľké vízie skončili tvrdým pádom
Nemecko-francúzsky projekt pritom v čase svojho vzniku vyvolával obrovské očakávania a bol vnímaný ako symbol európskej jednoty. Ešte v roku 2017 sa na ňom dohodli vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa ich vtedajších vyhlásení malo ísť o najmodernejšie bojové lietadlo všetkých čias, ktoré by výkonom a technológiou zatienilo akúkoľvek konkurenciu.
Potom ale udrela realita a prišli prvé komplikácie. Prvé náznaky, že s projektom nie je všetko v poriadku, sa začali šíriť už začiatkom tohto roka. Napätie bolo citeľné aj v oficiálnych kruhoch, čo potvrdila aj reakcia nemeckého ministra obrany. Boris Pistorius v tom čase na otázku, či je projekt FCAS už nadobro mŕtvy, reagoval pomerne tajomne, no zároveň diplomaticky.
„Ako sa hovorí, tí, ktorých už vyhlásili za mŕtvych, často žijú najdlhšie. Či to platí aj v tomto prípade, sa určite ukáže v najbližších dňoch. Rozhodnutie je teraz na predsedoch vlád,“ povedal v tom čase Pistorius.
Dnes je už jasné, ktorý scenár zvíťazil. Definitívny zánik programu oznámili najvyšší lídri Francúzska a Nemecka len krátko po skončení dôležitého samitu Európskej únie a západného Balkánu, ktorý sa konal v Čiernej Hore.
Spory leteckých gigantov
Zrušeniu projektu predchádzali dlhé mesiace politického boja. Friedrich Merz a Emmanuel Macron sa podľa zákulisných informácií snažili projekt zachrániť a udržať ho nad vodou. Ich hlavným cieľom bolo prekonať hlboké strategické a priemyselné nezhody medzi hlavnými priemyselnými partnermi, ktorí mali lietadlo postaviť. Na jednej strane barikády stála európska letecká korporácia Airbus, ktorá v konzorciu zastupovala záujmy Nemecka a Španielska, na strane druhej stála francúzska spoločnosť Dassault Aviation.
Problém bol v tom, že títo giganti nedokázali nájsť spoločnú reč v otázkach vedenia kľúčových technologických celkov, rozdelenia práce a prístupu k duševnému vlastníctvu. Projekt teda pochovala aj dlhodobá rivalita a neschopnosť pristúpiť na kompromisy.
Mohlo by vás zaujímať
Miliardy von oknom?
Hoci samotný vývoj hlavného stíhacieho lietadla novej generácie skončil fiaskom, na čo sa museli prepracovať zbrojárske plány, doterajšie obrovské investície do výskumu neskončia v koši. Koniec lietadla totiž neznamená automatický koniec pre všetky vyvíjané podsystémy.
Ukázalo sa, že zostávajúce technologické platformy a podporné systémy, ktoré boli navrhnuté tak, aby fungovali mimo samotného hlavného stíhacieho prúdového lietadla, prežijú. Ide predovšetkým o takzvaný bojový cloud (combat cloud) vysoko zabezpečených a šifrovaných prepojení, ktorý mal slúžiť na koordináciu medzi pilotovanými a bezpilotnými strojmi na bojisku.
Tieto pokročilé technológie si zachovali pôvodný spoločný názov Future Combat Air System (FCAS) a sú plne pripravené na to, aby boli v blízkej budúcnosti implementované a použité v inom zbrojárskom alebo obrannom projekte.
Európske armády teda síce nedostanú revolučnú stíhačku, no získané kybernetické a sieťové systémy môžu pomôcť pri modernizácii iných, už existujúcich vojenských platforiem.
