Čína dokázala v priebehu niekoľkých rokov ovládnuť výrobu batérií, solárnych panelov či elektromobilov a v oblasti vzácnych zemín drží Európu v mimoriadne nepríjemnej závislosti. Obraz technologicky úplne sebestačnej veľmoci však zatiaľ ani zďaleka nie je hotový. Existujú totiž oblasti, v ktorých Peking stále nedokáže európske firmy jednoducho nahradiť.
Analýza bruselského Martens Centre identifikovala niekoľko strategických technológií, pri ktorých zostáva Čína odkázaná na európske know-how alebo komponenty. Ide predovšetkým o výrobu polovodičov, civilné letectvo, automobilové čipy, robotiku a časť farmaceutického a zdravotníckeho priemyslu.
Najsilnejšiu kartu drží Holandsko
Najvýraznejším príkladom je holandská spoločnosť ASML. Ako jediná na svete komerčne dodáva najpokročilejšie EUV litografické stroje potrebné na výrobu moderných čipov. Čína k nim pre exportné obmedzenia prístup nemá a vlastnú porovnateľnú technológiu zatiaľ nedokázala dostať do sériovej výroby. Peking však stále nakupuje menej pokročilé DUV zariadenia. Aj v tomto segmente má ASML dominantné postavenie. Závislosť je viditeľná aj na finančných výsledkoch samotnej firmy. Čínski zákazníci tvorili v roku 2025 až 29,1 percenta celkových tržieb ASML. Dôležitý je navyše servis tisícok už nainštalovaných zariadení, ktorý čínske fabriky nedokážu zo dňa na deň nahradiť.
Čína sa túto slabinu snaží odstrániť obrovskými investíciami do domáceho polovodičového priemyslu. Analytici preto upozorňujú, že dnešná európska výhoda nemusí vydržať navždy. Peking tlačí výrobcov, aby pri nových kapacitách čoraz viac používali domáce vybavenie.
Čínske lietadlo má európske srdce
Podobný problém má čínsky letecký priemysel. COMAC C919 má byť domácou odpoveďou na Airbus A320neo a Boeing 737 MAX, no významná časť jeho kľúčových systémov stále pochádza zo zahraničia. Motory LEAP-1C vyrába CFM International, spoločný podnik francúzskeho Safranu a amerického GE Aerospace. Safran pre C919 dodáva aj ďalšie systémy a nemecký Liebherr sa podieľa napríklad na systémoch klimatizácie a regulácie tlaku v kabíne. Samotný COMAC medzi svojimi hlavnými dodávateľmi uvádza množstvo západných spoločností.
Európske firmy majú silnú pozíciu aj v čipoch pre automobily. Nemecký Infineon bol podľa TechInsights v roku 2025 už šiesty rok po sebe najväčším výrobcom automobilových polovodičov na svete a jednotkou aj priamo na čínskom trhu. Významnými dodávateľmi sú tiež NXP či STMicroelectronics. Ich čipy riadia výkonovú elektroniku, senzory, elektromotory a množstvo ďalších systémov, bez ktorých moderný elektromobil nefunguje.
Ani čínske roboty nie sú úplne čínske
Čína dnes vyrába humanoidné roboty v tisícoch kusov, no časť presnej mechaniky a komponentov zabezpečujúcich pohyb stále pochádza od európskych dodávateľov. Analýza spomína napríklad švédsky Ewellix a nemecký Bosch Rexroth. Kompletné dodávateľské reťazce pritom veľké čínske robotické firmy často nezverejňujú. Európa si drží náskok aj v niektorých oblastiach zdravotníckej techniky. Siemens Healthineers či Philips patria medzi svetových lídrov magnetickej rezonancie a podľa expertov má Čína stále medzeru pri špičkových komponentoch, ako sú supravodivé magnety a softvér na spracovanie obrazu. V kvantových technológiách zase Peking naďalej hľadá spoluprácu s európskymi výskumnými a priemyselnými partnermi.
Pre Európu to však nie je zbraň porovnateľná s čínskou kontrolou vzácnych zemín. Dodávateľské reťazce sú navzájom previazané a obmedzenie exportu do Číny by zasiahlo aj európske firmy, pre ktoré predstavuje obrovský trh. Navyše Peking svoju závislosť cielene znižuje. Autori analýzy preto upozorňujú, že časť dnešných technologických výhod Európy môže v priebehu nasledujúceho desaťročia zmiznúť.
