Bitcoin, dlhodobo najväčšia a najpopulárnejšia kryptomena na svete, od svojho maxima, ktoré vykázala v júli minulého roku, stratila takmer polovicu svojej hodnoty a prepadla sa na úroveň len 66-tisíc dolárov. Analytici tento prepad neberú ako štrukturálnu zmenu, ale skôr ako prirodzenú vlastnosť trhu. Časť kapitálu aktuálne odteká do umelej inteligencie. Finanční experti vzhľadom na tento vývoj znovu poukazujú na volatilný charakter kryptomiena odporúčajú, aby tvorili len menšiu časť investičných portfólií, ideálne v rozmedzí od 1 do 5 percent.
Svet kryptomien to už dlhší čas nemá ľahké. Na ich hodnotu totiž vplýva takmer všetko, čo sa udeje vo svete. A Bitcoin je exemplárnym príkladom tohto fungovania. Svoj absolútny vrchol dosiahol v júli minulého roku, kedy sa jeho cena vyšplhala na úroveň 123-tisíc dolárov. Dnes sa kryptomena obchoduje za oveľa menšiu, de facto polovičnú sumu, a to 66 475 dolárov. V tomto období zaznamenal výrazný pokles aj index Nasdaq Comoposite a dokonca aj zlato si odpísalo časť hodnoty, píše TechSpot.
Tieto pohyby dokopy naznačujú, že investori postupne prehodnocujú mieru rizika vo svojich portfóliách. Nereagujú iba na jednu vec, ktorá by sa týkala iba sektora kryptomien.
Zástupca riaditeľa pre výskum ETF a pasívnych stratégií v spoločnsoti Morningstar Daniel Sotiroff, tento pokles neberie ako náznak blížiacej sa veľkej štrukturálnej zmeny. Podľa neho ide o prostú sitáciu, kedy sa krypto správa jednoducho ako krypto. Súčasný vývoj je v jeho mysli len ďalšia pripomienka toho, že volatilita, teda veľké kolísanie hodnoty, je niečo, čo je pre kryptomeny úplne prirodzené.
Odliv smerom k AI
Ako ste teda už asi pochytili z predošlých odsekov, za aktuálnym vývojom nie je iba jeden faktor. Je ich viacero, ktoré sa na trhu stretli v rovnakom čase. Časť investorov sa po predchádzajúcom masívnom raste Bitcoinu rozhodla jednoducho vybrať svoje doterajšie zisky. Iní majú veľké obavy z toho, že úrokové sadzby centrálnych bánk zostanú dlhodobo vysoké, čo má vo finančnom svete spravidla negatívny dopad na všetky typy “špekulatívnych” investícií.
Aby toho nebolo málo, značná časť globálneho kapitálu začína vo veľkom odtekať do iných sektorov s rýchlym rastom. Ako najväčší konkurent v boji o pozornosť a doláre investorov sa rysuje byť umelá inteligencia, v ktorej mnohí investori jednoducho vidia príliš veľký potenciál na to, aby to s ňou aspoň neskúsili. Aj krypto bolo spočiatku veľkým rizikom, no mnohí mu napriek tomu dôverovali a slušne na tom zarobili. Pri AI to podľa nich zjavne nebude iné.
Ako veľmi sa oplatí investovať do kryptomien?
Prirodzene, tieto pohyby znovu rozprúdili diskusiu o tom, akú významnú rolu by mal Bitcoin v modernom investičnom portfóliu vlastne zohrávať. Jeho skalní priaznivci ho často opisujú ako ideálny nástroj na diverzifikáciu, pričom zvyčajne argumentujú tým, že sa správa úplne inak než tradičné akcie, dlhopisy či iné štandardné aktíva. Aj Sotiroff tvrdenia o diverzifikácii počúva často a vníma ho ako vôbec najsilnejší argument tých, ktorí kryptomenám stále veria.
Hoci táto myšlienka znie teoreticky veľmi príťažlivo, reálne dáta z trhu tento predpoklad nepotvrdzujú vždy. V praxi sa totiž opakovane ukázalo, že Bitcoin sa veľmi často pohybuje v úplnej zhode s inými rizikovými aktívami, namiesto toho, aby v časoch ich poklesu pôsobil ako protiváha a vykrýval ich straty.
Ešte kontroverznejšie, ak to tak možno nazvať, sú diskusie o tom, či dokáže spoľahlivo uchovávať hodnotu alebo slúžiť ako ochrana pred infláciou. Sotiroff upozorňuje, že kvôli extrémnej cenovej volatilite je táto obhajoba diskutabilná, najmä ak majú investori k dispozícii oveľa stabilnejšie a dlhodobo overené možnosti, akými sú napríklad štátne dlhopisy chránené pred infláciou (TIPS).
Plán vs. slepé nasledovanie trhu
Neistota, ktorá sa nahromadila za posledný rok, je jedným z hlavných dôvodov, prečo mnohí finanční poradcovia považujú Bitcoin len za okrajovú zložku majetku, nie za niečo, čo by malo tvoriť jadro investičného portfólia.
Andrew Herzog, certifikovaný finančný plánovač zo spoločnosti The Watchman Group, odporúča obmedziť Bitcoin na úroveň medzi 1 až 5 percentami z celkového portfólia. Tento rozsah je podľa neho rozumný balans medzi rizikom a potenciálnym výnosom. S týmto názorom súhlasí väčšina jeho kolegov, a to aj napriek tomu, že prístup k nákupu Bitcoinu sa od roku 2024 výrazne zjednodušil vďaka schváleniu spotových ETF fondov.
Jednoduchší nákup však neskrotil kolísanie ceny. Ak vôbec niečo spôsobil, tak len to, že upozornil na nutnosť prísnej disciplíny pri narábaní s týmto aktívom.
Keď totiž investori prekročia spomínané nízke zastúpenie, riskujú prudký nárast celkovej volatility celého svojho majetku. Je to logické. Ak väčšinu portfólia tvorí Bitcoin, jeho celková hodnota môže veľmi rýchlo stúpnuť, no zároveň aj rýchlo spadnúť. Ak tvorí len malú časť, prilepšenie je v prípade rastu Bitcoinu miernejšie, no rovnako je miernejšia aj prípadná strata.
Pre určitú skupinu investorov sú však práve tieto cenové výkyvy hlavným lákadlom. Rýchly a vysoký zisk u nich často prevažuje nad rizikom hlbokej straty. A aj to sa dá pochopiť. Hodnota môže rýchlo spadnúť, no rovnako rýchlo môže aj znovu narásť.
Tento prístup však nefunguje vždy rovnako. Jeho úspech sa úplne líši medzi ľuďmi s jasne stanovenou stratégiou a tými, ktorí iba slepo nasledujú momentálny trend. Matt Chancey z Tax Alpha Companies v tejto súvislosti poznamenal, že predávanie vo veľkom vždy dokonale odhalí, ktorí investori mali reálny plán a ktorí sa len viezli na vlne popularity. Ak niekto vlastnil Bitcoin len preto, že jeho cena rástla, s najväčšou pravdepodobnosťou má zarobené na neúspech. Takýto prístup podľa expertov nie je nikdy racionálny.
Potom sú tu mnohí skeptici z radov ekonómov aj akademikov, ktorí otvorene spochybňujú, či Bitcoin vôbec má právo byť súčasťou akéhokoľvek investičného portfólia. Na rozdiel od korporátnych akcií, dlhopisov či nehnuteľností totiž netvorí žiadny reálny príjem, nevypláca dividendy a negeneruje žiadny peňažný tok (cash flow). Kvôli tomu je takmer nemožné určiť jeho skutočnú vnútornú hodnotu, teda aspoň nie pomocou tradičných investičných metrík.
Profesor Robert Johnson z Creighton University tvrdí, že do Bitcoinu sa nedá reálne investovať, dá sa s ním len čisto špekulovať. Dokonca aj analytici, ktorí sú kryptomenám viac naklonení, súhlasia s týmto tvrdením. Bitcoin sa často zvykne prirovnávať k zberateľskému predmetu, pretože jeho reálna hodnota stojí a padá výhradne na tom, koľko sú zaň iní ľudia ochotní v danom momente zaplatiť.
