Spôsob, akým štát upozorní človeka na dlh, môže rozhodnúť o tom, či peniaze skutočne vráti. Inštitút finančnej politiky spolu s Finančnou správou otestoval viacero verzií úradných listov. Výsledky ukázali, že opatrná formulácia zaberá podstatne horšie než priame oznámenie problému.
Experiment sa týkal duplicitne uplatneného daňového bonusu na dieťa. Pracujúci rodičia si ním môžu zvýšiť čistý príjem, no na jedno dieťa ho smie za rovnaké obdobie čerpať iba jeden z rodičov a len jedným spôsobom.
Pri porušení pravidla vzniká dlh na dani z príjmu. Pri jednom dieťati môže za rok dosiahnuť až 1 200 eur. Duplicitné bonusy podľa odhadov pripravujú štát každoročne približne o 1,7 milióna eur.
Tisíce prípadov za jediný rok
K dvojitému čerpaniu dochádza najmä dvoma spôsobmi. Bonus si na rovnaké dieťa uplatnia obaja rodičia alebo opatrovníci, prípadne ho ten istý človek dostane najskôr cez zamestnávateľa a následne oň opäť požiada v daňovom priznaní.
V roku 2022 štát evidoval takmer šesťtisíc podobných prípadov. Viac ako päťtisíc z nich sa týkalo dvoch osôb, ktoré si uplatnili bonus na rovnaké dieťa. Približne tisícku prípadov tvorili jednotlivci, ktorí ho čerpali dvakrát.
List presvedčil viac ako tretinu ľudí
V prvom experimente dostala časť dlžníkov list s vysvetlením situácie a postupom, ako chybu napraviť. Duplicitne získané peniaze následne vrátilo viac ako 37 percent jednotlivcov a 36 percent dvojíc.
V kontrolnej skupine, ktorej štát žiadnu výzvu neposlal, bola miera nápravy takmer nulová. Jednotlivci vracali v priemere 580 eur a dvojice 561 eur. Celkový prínos prvého experimentu mohol dosiahnuť 625-tisíc eur.
Ráznejšia formulácia fungovala lepšie
Druhý experiment porovnával rôzne podoby upozornenia. Najlepšie zabrali listy, ktoré bez podmieňovacích výrazov priamo oznámili, že človeku vznikol dlh a musí ho vyrovnať.
V porovnaní so základnou verziou vrátilo peniaze o 15 percent viac jednotlivcov a o 11 percent viac dvojíc. Slabší účinok mal list, ktorý iba pomenoval existenciu dlhu bez jednoznačnej výzvy na jeho úhradu.
Priemerná vrátená suma v druhom teste vzrástla na 731 eur pri jednotlivcoch a 617 eur pri dvojiciach. Oba experimenty spolu priniesli približne 1,5 milióna eur.
Výzvy fungovali lepšie pri mužoch, starších ľuďoch a adresátoch s vyšším dlhom. IFP zároveň zistil, že účinok neklesal ani pri opakovanom rozosielaní. Dlžníci reagovali aj vtedy, keď podobné upozornenie dostali viackrát.
