Tri dekády. Toľko trvá na Slovensku diskusia o reforme verejnej správy bez toho, aby došlo k nejakej väčšej systémovej zmene. A podľa prezidenta Petra Pellegriniho je najvyšší čas, aby sa konečne začalo konať. Na 38. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré sa konalo v Bratislave, prehlásil, že nás čaká najväčšia reforma riadenia štátu a samosprávy v novodobej histórii krajiny, píše spravodajský portál TASR.
Toto pritom nie je prvýkrát, čo Pellegrini hovorí o takto veľkej reforme. Podobnú rétoriku zvolil aj na 37. sneme ZMOS, ktorý sa konal minulý rok. Zopakoval ho tiež v januári a apríli na stretnutiach so samosprávami.
Máme dve veľké slabiny
Slovensko má 2 927 obcí, pričom viac ako 2-tisíc z nich má menej ako tisíc obyvateľov. Odborníci pritom dlhodobo upozorňujú na dve hlavné slabiny, ktorými sú mimoriadna fragmentácia obcí a centralizácia kompetencií. Vďaka tým nie je výnimkou, že malé obce formálne spravujú školy, cesty či sociálne služby, no nemajú na to ani finančné prostriedky, ani odborné kapacity.
Zároveň sa kompetencie pravidelne presúvajú medzi štátom, župami, mestami a obcami, a to spravidla bez riadneho finančného krytia.
Samosprávy majú vlastný pohľad na vec
Po novom sa už rozhodli konať aj samotné samosprávy. Združenia SK8 a ZMOS v marci predstavili spoločný pozičný dokument k reforme s názvom „Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu“. Ide o konsenzus všetkých ôsmich krajov a tisícok miest a obcí na spoločných princípoch reformy.
Dokument obsahuje viacero návrhov, predovšetkým však vytvorenie štíhleho, decentralizovaného štátu, ktorý presunie výkon sektorových politík (vzdelávanie, sociálne služby, kultúra, regionálny rozvoj) priamo na samosprávy. Návrh počíta aj s ústavným zakotvením postavenia samospráv, odstránením duplicít so štátnou správou a zavedením regionálneho integrovaného modelu riadenia. Okrem toho obsahuje požiadavku na stabilné financovanie z viacerých zdrojov a povinnú spoluprácu medzi obcami.
Stratégia 2040
Pellegrini na stretnutiach so samosprávami naznačil niekoľko možných scenárov. Chce, aby reforma verejnej správy bola súčasťou strategického dokumentu „Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2040″, ktorú spracovala Slovenská akadémia vied (SAV). Keby sa tak nestalo, hrozilo by, že sa jednoducho stratí medzi jednotlivými volebnými obdobiami.
Reformu tiež prepojil s predĺžením mandátu starostov a primátorov. “Ak by malo dôjsť k predĺženiu mandátu starostov a primátorov, mali by zároveň mať aj priestor na implementovanie opatrení reformy verejnej správy,” povedal.
Pre zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti žiada parlamentný konsenzus naprieč politickým spektrom. Vraj by to bolo najlepšie možné riešenie, čo má logiku.
Problémom je, že reforma verejnej správy pridlho narážala na politické záujmy. Každá vrstva správy si poctivo stráži svoje kompetencie, nakoľko za nimi stoja konkrétne rozpočtové položky a pracovné miesta. Prezident preto začiatkom roka navrhol pilotné vytypovanie jednej až dvoch kompetencií, ktoré by mohli prejsť z úrovne centrálnej moci pod krídla samospráv.
Ministerstvo vnútra síce reformu slovne podporuje, no doposiaľ nevznikol žiadny konkrétny harmonogram ani zákon.
Dôležitá zmena aj pre občanov
Všetky tie pojmy ako kompetencie, financovanie a decentralizácia znejú zložito. Dopad reformy na bežných ľudí je však celkom prostý. Ak by na ňu došlo, mohli by ste sa tešiť na rýchlejšie vybavenie na obecnom úrade, ľahšie riešenie problémov s miestnou cestou či školou, ako aj menej toho známeho prehadzovania zodpovednosti medzi jednotlivými úradmi.
No stále chýba ten posledný dôležitý krok, a to vôľa vlády prejsť od debát ku konkrétnemu kroku, teda k legislatíve. Slová prezidenta však naznačujú, že od toho už nie sme veľmi ďaleko.
