Ročníky narodené približne po roku 1981 si to možno neuvedomujú, no štart do dôchodkovej éry majú nastavený prísnejšie než ich rodičia. Nie preto, že by menej pracovali. Je to preto, že štát im časť života jednoducho prestal „uznávať“ ako obdobie dôchodkového poistenia. A keď sa raz dôchodok počíta z odpracovaných rokov a z toho, čo sa do systému započítalo, takéto škrty sa ľuďom, bohužiaľ, vrátia ako bumerang.
Zlom prišiel v roku 2004. Odvtedy sa doba štúdia na strednej a vysokej škole už nezapočítava do obdobia dôchodkového poistenia. Staršie ročníky mali štúdium v poistení, mladšie už nie. Výsledok je až nepríjemne jednoduchý. Ľudia majú kratšiu dobu poistenia, a tým pádom aj nižší dôchodok.
Podobný príbeh sa stal aj s úradom práce, lenže tam sa pravidlá lámali na etapy. Od roku 2001 sa doba evidencie na úrade práce započítava len vtedy, ak človek poberal dávky. A potom prišla ďalšia rana. Od roku 2004 sa už nezapočítava vôbec.
Menší dôchodok len preto, že ste mladší
To znamená, že kto mal medzi zamestnaniami pauzu, prešiel si nezamestnanosťou alebo hľadal prácu dlhšie, tomu sa tento čas v dôchodkovom účte môže objaviť ako čistá diera. Odborník Jozef Mihál to vysvetlil jednoducho. Mladšie ročníky tak môžu mať v porovnaní so staršími kratšie obdobie poistenia. A kratšie obdobie poistenia je v dôchodkoch vždy nevýhoda. Vždy.
Ženy v tom majú ešte jednu vrstvu problému. Od roku 2004 sa síce doba výchovy detí do poistenia započítava, lenže s nízkym bodovým hodnotením. Dôchodok sa nepočíta len z rokov, ale aj z takzvaného priemerného mzdového bodu. Keď máte pri výchove detí nízke bodové hodnotenie, vie to priemer stiahnuť nadol. Výsledná suma vyjde menšia, než by si mnohí čakali.
Celé to nie je náhoda ani „jemné doladenie“. Dôchodkový systém sa menil v rokoch 2001 a 2004 a zmenil sa presne v oblastiach, ktoré ľuďom prirodzene vypĺňajú život, a to najmä štúdium, obdobie bez práce, starostlivosť o deti. Staršie ročníky majú tieto obdobia započítané. Mladší poistení ich mať nebudú.
