Viac ako tri štvrtiny slovenských tínedžerov zvažujú odchod zo Slovenska. Vyplýva to z nového celoslovenského prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo 10 200 respondentov vo veku 16 až 17 rokov. Zverejnené výsledky odhalili priam alarmujúco vysoký podiel mladých, ktorí svoju budúcnosť nevidia v krajine, v ktorej vyrastali. A žiaľ, mnohí z nich sa ani neplánujú vrátiť. Na výsledky upozornil spravodajský portál agentúry TASR (Teraz.sk.).
Odchod zo Slovenska s istotou plánuje 38,3 percenta respondentov, ďalších 37,1 percenta odchod aspoň zvažuje. Spolu teda 75,4 percenta mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov buď rozmýšľa, alebo je rozhodnutých z krajiny odísť.
Komisár pre deti Jozef Mikloško na tlačovej konferencii priznal, že táto hodnota ho prekvapila: „Je to číslo, ktoré je nedobré, s ktorým treba pracovať a ktoré nás prekvapilo, že je až takéto vysoké.“ Obzvlášť varovným signálom je skutočnosť, že zo všetkých, ktorí o odchode uvažujú, sa až 42,3 percenta neplánuje na Slovensko vrátiť. Inými slovami, ak by sa tieto percentá pretavili do reality, Slovensko by prišlo o veľkú časť celej generácie natrvalo. Nie iba dočasne kvôli práci alebo štúdiu, ale definitívne.
Problém nemá len Slovensko
Komisár Mikloško výsledky zarámoval do širšieho európskeho kontextu. Podľa jeho slov mu český komisár pre deti povedal, že z Česka chce odísť zhruba 60 percent mladých. Rovnaké percento potom platí aj pre Nemecko, čo naznačuje, že podobná ochota k odchodu medzi mladými nie je výlučne slovenský jav.
Slovenský výsledok (75,4 percenta) je však stále výrazne vyšší, takže naša krajina čelí oveľa hlbším štrukturálnym problémom než jeho susedia. Agentúra NMS Global v marci tohto roku zistila, že o odchode zo Slovenska uvažuje 22 percent celej populácie a medzi Generáciou Z je to takmer každý druhý. Odlišnosť metodológie a veku respondentov vysvetľuje rozdielne čísla, no trend je konzistentný naprieč všetkými meraniami.
Prečo chcú mladí odísť?
Motív mladých ľudí je prevažne ekonomický: peniaze. Hlavnými dôvodmi plánovaného odchodu sú vyššie platy a lepšie pracovné podmienky v zahraničí, vyššia životná úroveň a lepšie možnosti pre založenie rodiny.
Takmer 62 percent mladých pritom neverí, že sa podmienky na Slovensku v najbližších rokoch zlepšia. Agentúra NMS Global vo svojom marcovom prieskume zistila, že za odchodom stojí predovšetkým nespokojnosť so smerovaním Slovenska (čo uviedlo 56 percent respondentov) a nespokojnosť s vládou (52 percent).
Prieskum komisára pre deti uvádza nasledovné faktory: 75,7 percenta mladých je nespokojných s výškou platov, 70,5 percenta s fungovaním štátu a úradov a 69,3 percenta s dostupnosťou bývania.
Vzťahy, osamelosť a duševné zdravie
Prieskum sa však nezameral len na ekonomické a politické príčiny. Odhalil aj hlboké spoločenské trhliny. Za jednu z najvýraznejších tém komisár označil vzťahy v spoločnosti, rodine a škole.
Až 89 percent mladých považuje zlé vzťahy za veľkú výzvu, 83 percent spomínalo negativizmus a neprajnosť v slovenské spoločnosti a 81 percent uviedlo pocit osamelosti, píšu tvnoviny.sk.
Neprehliadnite
„Zlé vzťahy sú motívom odísť, motívom osamelosti a zároveň aj koreňom duševných problémov,“ skonštatoval komisár Mikloško. Psychické problémy ako kľúčový problém označilo 67,7 percenta respondentov, vplyv sociálnych sietí vníma ako problém 70 percent a závislosť od internetu a mobilov trápi 72 percent mladých.
Psychologička Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove Viera Škopová zdôraznila, že mladých najčastejšie trápi sebadôvera, sebahodnotenie a neistota ohľadom budúcnosti.
Rozdiely medzi pohlaviami
Výrazné rozdiely potom panujú aj medzi pohlaviami. Chlapci sú vo všeobecnosti spokojnejší so životom na Slovensku ako dievčatá. Spokojnosť s bezpečnosťou v krajine vyjadrilo 60,3 percenta chlapcov, no len 44,5 percenta dievčat. Dievčatá tiež oveľa častejšie vnímajú zlé vzťahy v rodine, spoločnosti aj škole ako závažný problém.
Štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Žena vie Iveta Adamová upozornila, že tento rodový rozdiel v spokojnosti nie je náhodný, ale odráža hlbšie systémové nerovnosti v tom, ako sa dievčatá a chlapci cítia v slovenskom verejnom priestore a v školskom prostredí.
Čo mladých drží na Slovensku?
Napriek alarmujúcim číslam o migrácii prieskum ukázal aj to, čo mladých na Slovensku ešte drží. Ako pozitíva uvádzajú predovšetkým rodinu, priateľov, prírodu, slobodu prejavu, kultúrne tradície a pocit bezpečia.
Najvyššiu mieru dôvery majú mladí k matke, dôveruje jej 92 percent respondentov. Naopak, veľmi nízku dôveru vyjadrujú politikom, médiám a influencerom. Viac ako 60 percent je hrdých na to, že sú Slováci, no hrdosť na krajinu a ochota v nej zostať nie sú jedno a to isté.
Záver prieskumu je v tomto ohľade de facto jasný: väzba na rodinu, prírodu a komunitu dnes nestačí na to, aby prekonala ekonomické, politické a spoločenské dôvody, ktoré mladých tlačia preč.
Čo s tým
Mikloško výsledky prieskumu neprezentoval ako dôvod na paniku, ale ako základ pre vážnu spoločenskú diskusiu. Psychologička Škopová zdôraznila, že kľúčovým prvým krokom je samotný dialóg: „Je veľmi dôležité, aby sme sa s deťmi rozprávali a vnímali ich názor ako veľmi dôležitý.“
Lenže na systémovej úrovni to nestačí. Prieskumy opakovane ukazujú, že mladí odchádzajú predovšetkým kvôli platom, dostupnosti bývania a nedôvere v štát, čo nevyrieši ani najlepší školský psychológ.
Slovensko teda čelí vážnej demografickej kríze. Sme krajina, ktorá stráca pracovnú silu v dôsledku starnutia populácie, no súčasne si nevieme udržať tú mladú časť, ktorá by tento schodok mohla kompenzovať. Ak 42,3 percenta mladých neplánuje návrat, nie je to len problém jednotlivých rodín, ale štrukturálna hrozba pre budúcnosť slovenského hospodárstva, zdravotníctva aj sociálneho systému.
