Vláda Roberta Fica vstúpi do parlamentných volieb, ktoré sa majú odohrať v budúcom roku, výrazne horším stavom verejných financií, než pôvodne plánovala. Vyplýva to z najnovšej výročnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá konštatuje, že deficit verejnej správy v roku 2027 dosiahne 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Pôvodný plán pritom počítal s deficitom okolo troch percent HDP, informujú Správy STVR.
Odchýlka od pôvodného plánu predstavuje podľa RRZ zhruba 1,8 miliardy eur. Predseda rady Ján Tóth to komentoval tak, že vláda touto zmenou fakticky rezignovala na vlastnú ambíciu zastabilizovať verejný dlh do konca tohto volebného obdobia a problém de facto prenecháva na starosti ďalšej vláde.
Kde by sme mali byť (a kde naozaj sme)
Slovenské verejné financie nie sú úplne v najlepšom stave, čo je asi každému jasné. Deficit verejnej správy za rok 2024 dosiahol 5,3 percenta HDP, čo bolo síce zlepšenie oproti predchádzajúcemu roku, no stále výrazne nad hranicou troch percent HDP, ktorú európske pravidlá považujú za hornú hranicu udržateľného deficitu.
Ako upozorňuje agentúra SITA, bez konsolidácie by verejný dlh do roku 2027 narástol na 71,4 percenta HDP, v nominálnej výške takmer 110 miliárd eur.
Slovenský verejný dlh pritom momentálne presahuje 60 percent HDP. Zníženie deficitu pod hranicu troch percent je kľúčovou podmienkou na zastavenie rastu tohto dlhu. A ak zostane na úrovni 4,2 percenta, tento problém jednoducho zdedí nasledujúca vláda. RRZ ešte vo februári vydala varovanie, podľa ktorého by bez ďalšej konsolidácie mohol deficit v roku 2027 narásť na 5,3 percenta HDP a do roku 2029 sa priblížiť až k šiestim percentám HDP.
Podľa záverov hodnotenia návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028, ktoré RRZ zverejnila v októbri minulého roku, by bez prijatia opatrení deficit v roku 2026 dosiahol 5,2 percenta HDP. Vládny cieľ pritom bol 4,1 percenta HDP, RRZ ho v podstate ihneď označila za nerealistický.
Situáciu komplikujú vonkajšie faktory
Kabinet Roberta Fica odmieta rešpektovať verdikt, že by bola konsolidácia zlyhaním. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) argumentuje nepriaznivým externým prostredím, hlavne vojnami, obchodnými vojnami a clami, ktoré spomaľujú rast ekonomiky.
Zároveň tvrdí, že ratingové agentúry pochválili Slovensko za priebeh konsolidácie. Fico avizoval, že cieľom vlády zostáva odovzdať verejné financie v normálnom stave, a to bez ohľadu na výsledok najbližších parlamentných volieb.
Ministerstvo financií podľa SITA priebežne zmierňuje ciele pri plánovaných deficitoch, hlavne v dôsledku globálneho ekonomického vývoja a obchodných hrozieb. Tieto ciele pritom sú podľa nej v súlade s európskymi pravidlami. Kritici však poukazujú na to, že splnenie európskych pravidiel samo osebe na reálnu stabilizáciu dlhu nestačí.
Neprehliadnite
Tri roky konsolidácie bez výsledku?
Pokiaľ ide o opozičné strany, tie reagujú v podstate jednotne. Vládna konsolidácia podľa nich zlyhala. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka pripomína, že vláda za tri roky vybrala od ľudí obrovské peniaze formou nových daní, zvýšených odvodov a rastu DPH, no deficit je napriek tomu stále vysoký.
Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) dodáva, že aj v roku 2025 skončil deficit na úrovni okolo 4,5 percenta HDP, v nominálnom vyjadrení zhruba 6,1 miliardy eur.
Deficit verejných financií sa má podľa plánov do roku 2028 znižovať len za predpokladu, že vláda prijme ďalšie, zatiaľ stále bližšie nešpecifikované opatrenia. A aj v takom prípade by verejný dlh zostal nad 60 percentami HDP. Koaliční poslanci naopak poukazujú na to, že v rokoch 2024 a 2025 bol skutočný deficit nižší, než sa pôvodne plánovalo. Člen výboru Daniel Karas (Smer-SD) to považuje za dôkaz toho, že smerovanie je správne.
Čo hovorí vládny dokument
Výročná správa vlády obsahuje aj opatrenia na zlepšenie verejných financií. Jedným z nich je zefektívnenie boja s daňovými únikmi, pričom finančná správa by mala dostať rozšírené kompetencie. Ak by sa podarilo znížiť daňové úniky, prinieslo by to dodatočné príjmy bez toho, aby muselo dôjsť na ďalšie zdaňovanie bežných ľudí alebo firiem.
V stávke je toho veľa
Pochopiteľne, pre slovenských občanov má vývoj verejných financií priamy dosah. Vysoký deficit a rastúci dlh obmedzujú priestor na výdavky v sociálnej oblasti, zdravotníctve či školstve a zároveň zvyšujú náklady na obsluhu dlhu, teda peniaze, ktoré štát platí veriteľom namiesto toho, aby ich investoval do verejných služieb.
Server Openiazoch.sk upozorňuje, že bez prijatia nových opatrení by mohol deficit do roku 2029 dosiahnuť takmer 10 miliárd eur a verejný dlh by už v roku 2027 prekročil 100 miliárd eur.
Téma konsolidácie verejných financií preto nie je len technická záležitosť, ale reálna politická otázka, ktorá ovplyvní, čo si Slovensko bude môcť ako štát dovoliť v nasledujúcich rokoch. Kto s tým bude musieť niečo urobiť však rozhodne až výsledok volieb v budúcom roku.
