Platy opatrovateliek by sa mali postupne zvyšovať o 200 eur každý rok, a to až do roku 2030. Presne takýto návrh predkladá Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v reakcii na dlhodobý nedostatok pracovníkov, ako aj na smutné zistenie, že ide o jednu z najhoršie odmeňovaných profesií v krajine. Ministerstvo práce však argumentuje zvyšovaním minimálnej mzdy a vyšším štátnym príspevkom. Pokiaľ ide o priame zvyšovanie platov, to považuje za povinnosť zriaďovateľov.
Zarábajú málo a rýchlo odchádzajú
Práca v sociálnych službách čelí dlhodobému nezáujmu uchádzačov, čo potvrzujú aj skúsenosti z konkrétnych zariadení. V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Senium v Banskej Bystrici sa opatrovateľky hľadajú len veľmi ťažko a mnohé z nich odchádzajú hneď po doručení prvej výplaty, píše STVR.
Podobná situácia vládne aj vo Fiľakove v Domove dôchodcov Nezábudka. Tamojšie opatrovateľky zarábajú v priemere minimálnu mzdu, teda 915 eur, čo po odrataní odvody predstavuje približne 800 eur mesačne v čistom. Podľa údajov portálu platy.sk tak ide o jednu z najhoršie platených pozícií na slovenskom trhu práce.
Zvyšovanie platov v troch etapách
Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, zdôrazňuje, že pre udržateľnosť systému je nevyhnutný zásah štátu. Zariadenia sociálnych služieb, či už verejné alebo neverejné, fungujú ako neziskové organizácie. Ich rozpočet sa teda končí každý rok na nule, čo znamená, že nevytvárajú žiadny zisk, z ktorého by mohli zvýšiť mzdy svojim zamestnancom.
Asociácia preto požaduje navýšenie miezd opatrovateliek v troch samostatných etapách. Malo by ísť o pravidelný nárast mzdy o 200 eur mesačne, a to už od roku 2027. Pokračovať by mal každý rok až do konca dekády, respektíve roku 2030. Podľa zástupcov poskytovateľov musí toto navýšenie pokryť priamo štátny rozpočet.
Štát hádže bremeno na zriaďovateľov
Minister práce Erik Tomáš tvrdí, že jeho rezort nemá priamy dosah na platy opatrovateliek, keďže nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb. Plnú zodpovednosť za odmeňovanie nesú podľa neho samotní zriaďovatelia, teda mestá, obce, vyššie územné celky a neštátni zriaďovatelia.
Minister pripomína, že štát pomáha opatrovateľkám postupným zvyšovaním minimálnej mzdy, ktorá sa v tomto roku zvýšila o 99 eur, pričom v budúcom roku sa vyšplhá na úroveň 972 eur.
Rezort zároveň tiež plánuje v budúcom roku zvýšiť štátny príspevok pre zariadenia sociálnych služieb o takmer 50 miliónov eur, čím celková suma presiahne 300 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky slúžia primárne na samotný chod pobytových zariadení, no časť z nich môžu zriaďovatelia využiť aj na pokrytie mzdových nákladov.
Problém je jasný, riešenie tiež. No kto ho prinesie?
Hoci zvýšenie štátneho príspevku o 50 miliónov eur určite pomôže zariadeniam lepšie zvládať základný chod a rastúce náklady na energie či potraviny, no na výrazné a plošné zvyšovanie platov stačiť nebude. Tento príspevok je totiž v prvom rade určený na prevádzku zariadení, mzdy sa z neho kryjú len čiastočne. Zriaďovatelia tak z týchto peňazí dokážu väčšinou pokryť len zákonný nárast minimálnej mzdy, nie však tak výrazný nárast, aký požaduje asociácia.
Štát o probléme vie, no jeho riešenie hádže na plecia zriaďovateľov. Zriaďovatelia, ktorými sú mestá, obce, župy či neziskové organizácie, však narážajú na svoje vlastné finančné limity. Samosprávy čelia výpadkom podielových daní a zvýšeným výdavkom, takže v rozpočtoch nemajú voľné státisíce eur na zvyšovanie miezd.
Ak by chceli platy zvýšiť z vlastných zdrojov, museli by buď zdvihnúť poplatky pre samotných klientov a ich rodiny, čo by bolo pre mnohých neúnosné, alebo dotovať sociálne služby na úkor iných verejných služieb. Neverejní poskytovatelia zasa negenerujú žiadny zisk a sú plne závislí od príspevkov a platieb od klientov.
Vzniká teda akýsi začarovaný kruh. Ministerstvo práce poukazuje na to, že nie je zamestnávateľom opatrovateliek, a preto im nemôže priamo určiť ani zaplatiť vyššiu mzdu. Zriaďovatelia zasa namietajú, že systém sociálnych služieb je nastavený štátnym zákonom a bez financovania zo štátneho rozpočtu nemôžu zabezpečiť vyššie platy.
Riešením tejto situácie by mohla byť systémová reforma financovania sociálnych služieb. Pod tým možno rozumieť napríklad zavedenie viaczložkového financovania, reformované poistenie v nezamestnanosti či dlhodobej starostlivosti, alebo vytvorenie osobitného mzdového normatívu, ktorý by bol viazaný priamo na výkon práce opatrovateľky a plne hradený zo štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom zariadenia.
