Mnohé regióny Európy čelia vážnej demografickej kríze. Podľa novej Demografickej správy Európskej komisie, na ktorú upozornil server eubrief.sk, hrozí do roku 2050 vyľudňovanie až trom štvrtinám regiónov EÚ, čo v prepočte vychádza na vyše 258 miliónov ľudí. Medzi najviac ohrozené územia patrí aj väčšina Slovenska, teda okrem hlavného mesta a západného regiónu.
Brusel sa snaží tento vývoj zvrátiť novou stratégiou s názvom „Právo ostať“, ktorá má ponúknuť finančnú a systémovú podporu najviac zasiahnutým oblastiam.
Celé obce aj kraje
Na Slovensku má dnes viac ako 1 100 obcí menej ako 500 obyvateľov, pričom mnohé z nich bojujú o holé prežitie. Chýbajú im lekári, základné služby, obchody a najmä mladí ľudia, ktorí odchádzajú za prácou do väčších miest alebo zahraničia. Správa Európskej komisie zaradila stredné a východné Slovensko, teda Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, do kategórie takzvaných regiónov v pasci úbytku talentov.
Ide o územia, ktoré čelia rýchlemu úbytku pracovnej sily, nízkej miere vysokoškolsky vzdelaných ľudí a masívnemu odlivu obyvateľov vo veku od 15 do 39 rokov.
Najhoršie štatistické výsledky vykazuje Banskobystrický kraj, z ktorého odchádza viac ľudí, než doň prichádza, a to nepretržite už 16 rokov (od roku 2010). Predseda kraja Ondrej Lunter však upozorňuje, že čísla Štatistického úradu nezachytávajú realitu úplne presne. Mnohí obyvatelia síce žijú a pracujú v Bratislavskom kraji, no trvalý pobyt si oficiálne ponechávajú v domovskom regióne, prípadne ich mestá motivujú k zmene pobytu rôznymi zľavami. Štatistiky zároveň opomínajú trend ľudí, ktorí sa po rokoch vracajú späť.
Priepastné rozdiely medzi mestom a vidiekom
Súčasné demografické trendy zároveň vyvracajú mýtus, že vymiera výhradne vidiek, zatiaľ čo mestá plošne rastú. Úbytok obyvateľstva totiž vykazuje aj 57 percent mestských regiónov. Martin Kahanec, ekonóm a zakladateľ inštitútu CELSI, upozorňuje na nebezpečný jav nazývaný špirála skazy (takzvaný doom loop).
Slabšia regionálna ekonomika vyháňa mladých ľudí, čo zrýchľuje starnutie populácie, znižuje dopyt po službách, zhoršuje podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku vedie k ďalšiemu odlivu obyvateľov.
Extrémne rozdiely vidno na číslach z Prešovského samosprávneho kraja, odkiaľ od roku 2001 odišlo za lepšími zárobkami vyše 37-tisíc ľudí. Ekonomický výkon kraja dosahuje len 46 percent priemeru EÚ, pričom priemerná mzda je tu o 678 eur nižšia ako v Bratislave. Kým v hlavnom meste pripadá na jedno voľné pracovné miesto 0,2 nezamestnaného, v Prešovskom kraji bojujú o jedno miesto viac ako 12 uchádzači.
Stratégia Právo ostať
Európska komisia 5. mája tohto roku oficiálne spustila iniciatívu „Právo ostať“ (Your Region, Your Future). Myšlienka vychádza zo správy bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu z roku 2024. Finálna podoba stratégie má byť prijatá do konca tohto roka a stane sa kľúčovým podkladom pri vyjednávaniach o budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Do prípravy sa zapojili aj slovenskí zástupcovia, vrátane ministra investícií Samuela Migaľa či predsedu Prešovského kraja Milana Majerského.
Riešením demografickej krízy nemá byť čakanie, ale takzvaný regionálny reštart. Predstavitelia samospráv a odborníci hovoria o prepojení stredných škôl s praxou, podpore investícií v pohraničných oblastiach, budovaní dostupného bývania, kvalitnejšom zdravotníctve a dobudovaniu základnej infraštruktúry.
Cieľom európskeho plánu je vytvoriť v zaostávajúcich regiónoch také podmienky, aby mladí ľudia nemali dôvod odchádzať a mali sa kam vrátiť.
Nie je vyľudňovanie ako vyľudňovanie
Pre kontext je dôležité znovu ozrejmiť, že vyľudňovanie v súvislosti s demografickými štúdiami hneď neznamená, že dediny a mestá zo dňa na deň úplne zaniknú a zostanú opustené.
Ide skôr o dlhodobý proces, pri ktorom z regiónov postupne odchádza predovšetkým mladá, vzdelaná a produktívna generácia. Obyvateľstvo, ktoré na danom mieste zostáva, rýchlo starne, pričom sa výrazne znižuje počet narodených detí. Tento úbytok obyvateľstva so sebou prináša postupné zatváranie škôl, obmedzovanie zdravotnej starostlivosti, nedostatok lekárov a úbytok základných služieb, bez ktorých je bežný život v regióne čoraz náročnejší.
Najväčšou hrozbou pre zasiahnuté oblasti je spomínaná špirála skazy. Slabnúca ekonomika a nedostatok dobrých pracovných príležitostí vyháňajú ľudí preč, čo ďalej prehlbuje starnutie a znižuje celkovú prosperitu územia. Regióny strácajú schopnosť konkurovať, podnikať a udržať si akýkoľvek inovačný potenciál.
Čo ak sa to nepodarí zvrátiť?
V prípade, že sa príliš podcenia dôležité opatrenia a regióny ostanú bez pomoci, dôsledky pocíti celá spoločnosť. Prehlbujúce sa regionálne rozdiely povedú k tomu, že celé územia na strednom a východnom Slovensku stratia ekonomickú udržateľnosť.
Trvalý odliv obyvateľov spôsobí kolaps miestnych samospráv, ktoré nebudú schopné financovať verejné služby ani udržiavať verejnú infraštruktúru. Zníži sa kvalita života starších ľudí, ktorí v regiónoch zostanú, a štát bude musieť vynakladať obrovské zdroje na umelé udržiavanie chodu týchto oblastí.
V konečnom dôsledku to povedie k trvalému oslabeniu hospodárskeho rastu, strate kultúrnej identity vidieka a prehlbovaniu nerovností naprieč spoločnosťou.
