Antimón patrí medzi suroviny, o ktorých ste zrejme ani vy nikdy nepočuli. No práve ten sa stal jedným z kľúčových kovov v globálnom zbrojárskom priemysle. Používa sa pri výrobe munície, prístrojov na nočné videnie či infračervených senzorov, čím naberá na význame práve v týchto časoch, kedy Európa plánuje zbrojiť vo veľkom.
Problém je, že Európa nemá takmer žiadny vlastný zdroj tohto kovu. Riešenie sa pritom môže skrývať neďaleko Bratislavy, píšu Správy STVR.
V článku sa dočítate:
- Čo presne je antimón.
- Prečo je tak nedostupný a kto je hlavným producentom.
- Kde na Slovensku sa nachádza ložisko a koľko potrieb EÚ dokáže pokryť.
- Prečo ľudia protestujú proti ťažbe.
Európa sa spolieha na import
Európa je v dodávkach antimónu takmer úplne závislá od dovozu, pričom väčšina svetových zásob a spracovateľských kapacít sa nachádza mimo Únie. Pre lepšiu predstavu, svetová ťažba antimónu predvlani dosiahla 100-tisíc metrických ton, pričom Čína ovládala väčšinu (60 percent) celosvetovej produkcie. Ďalšími významnými dodávateľmi sú Rusko a Tadžikistan, teda krajiny, s ktorými Európa v súčasnosti nemá zrovna ideálne vzťahy.
Navyše, Čína v roku 2024 zaviedla exportné obmedzenia na antimón a zlúčeniny, ktoré obsahujú tento relatívne vzácny kov, čo spôsobilo obmedzenie dodávok aj rast cien. Peking sa v tom čase odvolával na záujmy národnej bezpečnosti a vojenské aplikácie kovu.
V tomto roku pritom vstúpili do platnosti ešte prísnejšie pravidlá, ktoré zaviedli ďalšie podmienky týkajúce sa bonity a histórie dodržiavania predpisov. Európa tak nemala inú možnosť, že sa začať obzerať po vlastných zdrojoch.
Poklad v Malých Karpatoch
A práve v tomto bode vstupuje na scénu Slovensko. V Malých Karpatoch, neďaleko Pezinka a len asi 55 kilometrov od Bratislavy, sa nachádza ložisko Trojárová. Podľa dostupných informácií ide jedno z najväčších antimónových ložísk v Európe. Agentúra Bloomberg uvádza, že obnovenie tejto bane by mohlo priniesť až 6-tisíc ton antimónu ročne, čo by predstavovalo zhruba tretinu ročnej európskej spotreby.
iEuro dokonca odhaduje potenciál lokality na 6- až 8-tisíc ton ročne, teda tretinu až polovicu spotreby celej Únie. Ložisko pritom bolo objavené ešte v 80. rokoch, keď Sovietsky zväz vykonal desiatky vrtov a dokonca začal s výstavbou bane. Projekt však nikdy nedokončil, keďže krátko na to prišla revolúcia a s ňou rozpad SSSR.
Ložisko v súčasnosti vlastní kanadská spoločnosť Military Metals Corp., ktorá ho získala spolu s ďalšími dvoma antimónovými projektmi na Slovensku, menovite Tienesgrund v Slovenskom rudohorí a Medvedí potok pri obci Hnilec na Spiši. Ak by sa potvrdili zásoby z prieskumov z roku 1992, v Trojárovej by mohlo byť minimálne 60-tisíc ton antimónu.
Pri aktuálnych cenách (nad 30-tisíc dolárov za tonu) to predstavuje zásoby v hodnote okolo 2 miliárd amerických dolárov. Aby toho nebolo málo, okrem antimónu sa v lokalite nachádzajú aj zásoby zlata, podľa dostupných odhadov takmer 7 ton.
Problémom je financovanie
Ako to už býva zvykom, sú tu komplikácie, a tou hlavnou sú peniaze. Už len štúdia realizovateľnosti ťažby si údajne vyžiada až 15 miliónov eur, pričom samotná výstavba bane si stála stovky miliónov eur. Kanadská spoločnosť tieto prostriedky zatiaľ nemá.
Druhou, taktiež celkom veľkou prekážkou, je odpor miestnych komunít. Pezinok dlhodobo protestuje proti plánovanej ťažbe. Ako informujú Bratislavské noviny, v januári tohto roku mesto privítalo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR začať správne konanie o zrušení prieskumného územia Trojárová.
Primátor Pezinka Roman Mács upozornil, že prieskum a potenciálna ťažba antimónu predstavujú neprijateľné riziko pre zdroje pitnej vody, prírodu, vinohrady aj kvalitu života obyvateľov v regióne. Antimón je totiž ťažký kov, ktorý sa prirodzene vyskytuje spolu s arzénom a ortuťou. Obavy týkajúce sa kontaminácie pôdy a podzemných vôd sú teda celkom opodstatnené. Samospráva v tejto veci podnikla aj viaceré právne a procesné kroky.
EÚ koná opatrne
Situáciu však môže zmeniť to, že Európska únia zaradila antimón medzi kritické suroviny, čo znamená, že projekt by mohol byť spolufinancovaný na úrovni EÚ. Napriek tomu sa konkrétna podpora projektom tohto typu dostáva veľmi pomaly.
Ložisko v Malých Karpatoch by pritom mohlo podstatne prispieť k zníženiu závislosti Únie od čínskych dodávok, no dôležitú úlohu zohrá aj politická vôľa a rýchlosť administratívnych procesov. A taktiež nemožno zabúdať na občanov, ktorí bývajú v tejto lokalite, a ich veľmi pravdepodobné protesty, ak by ťažba naozaj dostala zelenú.
