Odchod do dôchodku už v Európe prestáva byť pevný bod v kalendári. Viaceré krajiny postupne posúvajú hranicu vyššie a čoraz častejšie sa objavuje otázka, či dnešní mladší pracujúci nebudú musieť rátať s prácou až do veku, ktorý bol ešte donedávna politicky takmer nepredstaviteľný.
Dôvod je pomerne jednoduchý. Európa starne, ľudia sa dožívajú vyššieho veku a na jedného dôchodcu postupne pripadá menej pracujúcich. Európska komisia vo svojej správe o starnutí populácie upozorňuje, že práve demografia bude v najbližších desaťročiach jedným z najväčších tlakov na verejné financie členských štátov.
Inými slovami, nejde len o nepopulárne rozhodnutia politikov. Systémy, ktoré fungovali pri početnejšej pracujúcej populácii a kratšom dožití, sa musia prispôsobovať realite, v ktorej dôchodky poberá viac ľudí a dlhšie obdobie.
Dánsko môže ovplyvniť zvyšok Európy
Najvýraznejším príkladom je Dánsko. Tamojší parlament v máji 2025 schválil zákon, podľa ktorého sa dôchodkový vek od roku 2040 zvýši na 70 rokov. Podľa agentúry Anadolu sa zmena bude týkať ľudí narodených od 1. januára 1971.
Krajina už roky spája dôchodkový vek s rastúcou dĺžkou života. Aktuálne je hranica na úrovni 67 rokov, v roku 2030 má stúpnuť na 68 rokov, v roku 2035 na 69 rokov a následne na 70 rokov.
Ekonomicky to síce dáva zmysel, politicky je to však oveľa komplikovanejšie. Úplne inak totiž vyzerá práca do sedemdesiatky pri počítači a úplne inak vo výrobe, stavebníctve, zdravotníctve či logistike.
Nemecko ide k 67 rokom, Francúzsko rieši protesty
Podobný tlak cíti aj Nemecko. Tam sa štandardný dôchodkový vek postupne zvyšuje na 67 rokov do roku 2031. Ako uvádza nemecké ministerstvo práce, hranica 67 rokov sa bude týkať ľudí narodených v roku 1964 a neskôr, pričom skorší odchod je možný len za určitých podmienok alebo so znížením dôchodku.
Francúzsky systém postupne zvyšuje zákonný vek odchodu do dôchodku z pôvodných 62 rokov až na 64 rokov pre ročníky 1968 a mladšie. Aj táto zmena však vyvolala masové protesty, keďže dôchodok je vo Francúzsku vnímaný nielen ako finančná otázka, ale aj ako sociálne právo.
Holandsko zasa patrí medzi krajiny, ktoré dôchodkový vek viažu na očakávanú dĺžku života. Tamojšia vláda pri reforme penzií uvádza, že štátny dôchodkový vek zostáva naviazaný na dožitie, hoci rast má byť miernejší než v minulosti.
Slovensko z toho nie je vonku
Pre Slovákov je podstatné, že nejde len o vzdialenú západnú debatu. Aj u nás sa od roku 2025 pre poistencov narodených v roku 1967 a neskôr dôchodkový vek opäť odvíja od strednej dĺžky života. Sociálna poisťovňa uvádza, že pre ročník 1967 je všeobecný dôchodkový vek 64 rokov a jeden mesiac.
Zachované zostáva zníženie dôchodkového veku za výchovu dieťaťa, no smer je jasný už teraz. Mladšie ročníky musia počítať s tým, že ich dôchodkový vek sa bude určovať podľa toho, ako sa bude vyvíjať dĺžka života.
